Čítania  : Prví králi:17: 17-24, žalmy 30:2,4,5-6,11,12,13, Galaťania: 1:11-19, Lukáš 7:11-17

Poučenie zo stretnutia Ježiša a vdovy z Nain je také jednoduché, že sa môže stať, že si ho ani nepovšimneme:  Boh je starostlivý . “ Neplač,” Ježiš hovorí vdove. Akoby vravel : “Nemôžem zniesť pohľad na to ako trpíš. Dovoľ,  aby som ti pomohol.” Táto žena stratila muža aj jediného syna – je sama, a beznádejne sa trápi. Stretne Ježiša a on ju jednoducho nemôže nechať trpieť samu aj naďalej a urobí zázrak. Nikto ho o to nepožiadal – zakročil z vlastnej iniciatívy.

Kresťanský Boh nie je Bohom čo sa vyhýba a bočí – nestojí stranou, on veľa dbá o nás, je starostlivý – napriek naším hriechom , našej slabosti a zraniteľnosti.

Túto tému nájdeme na každej stránke Sv. Písma. Boh je starostlivý, súcití s nami, trpí s nami, dávajúc zmysel našej bolesti.

Niekedy máme pocit, že trpíme iba sami, akoby Boh o nás nedbal. Akoby niekedy Kristus bol veľmi vzdialený, pretože zázrak,  na ktorý túžobne čakáme,  neprichádza. Nemôžeme dopustiť, aby nás tieto pocity mýlili. Vdova, o ktorej bola reč nevedela nič o Kalvárii. Nikdy nevidela ani len kríž. Jediný spôsob ako jej Kristus mohol vyjadriť svoju sústrať bol zázrak.

My však vieme čo je Kalvária. My vieme až do akých hlbok siahalo utrpenie Boha. Vždy môžeme prísť k svätostánku kde nájdeme Eucharistiu, živú pamiatku Kalvárie – vyjavenie nezmerateľnej hlbky spolucítenia, jeho spolutrpenie s každým jedným z nás.

Naozaj, nikdy nemusíme trpieť osamote, ale ak sa aj napriek tomu tak rozhodneme, nielenže vystupňujeme svoju bolesť, ale znásobíme tým tiež aj bolest Kristovú  keď nevenujeme  ani  len pohľad na jeho kríž.