Slovenská katolícka komunita pozýva všetkých veriacich na pobožnosti Veľkonočného týždňa do nášho slovenského kostola v Lidcombe.

2. apríl 11:00 – Kvetná nedeľa

V období veľkonočných sviatkov sú dni, ktoré majú svoj význam. Ide o Svätý týždeň, čo je posledný týždeň Ježiša na zemi. Ide vlastne o 9 dní s rôznymi prívlastkami. Najznámejšie sú:

Kvetná nedeľa
Počas Kvetnej nedele si pripomíname vstup Ježiša do Jeruzalema, aby tu oslávil veľkonočné sviatky. Nadšený dav mu hádzal pod nohy palmové ratolesti, pôvodne sa volala ,,Nedeľa paliem“. U nás sa na túto udalosť využívajú kvety.
Zelený štvrtok
Tento deň sa niesol v znamení poslednej večere Ježiša Krista so svojimi učeníkmi. Prečo zelený? Zrejme podľa Getsemanskej záhrady, kde Spasiteľa zatkli vojaci. Podľa predkov sa jedávajú pôstne jedlá v tento deň a aspoň jedno jedlo zelenej farby. Podľa tradícií príbytky by mali byť upratané, nemá sa nič požičiavať, vyhnúť sa sporom, má vládnuť pokoj, potom bude peňaženka plná peňazí.
Veľký piatok
Pripomienka smrti Ježiša Krista, deň, keď bol mučený a usmrtený. V kresťanskej cirkvi je to najväčší sviatok v roku. Deň prísneho pôstu a pokánia, je sa len jedenkrát za deň, do sýtosti. Bezmäsitý deň. Oddychuje sa a venuje duchovnému rozvoju. Podľa zvykov sa chorí ľudia v tento deň chodili ráno umývať do potoka. Voda mala zázračnú uzdravovaciu moc len skoro ráno, kým nad potokom nepreletel vtáčik.
Biela sobota
Deň, kedy kresťania rozjímajú nad hrobom Pána. Končí sa 40 dňový pôst, môže sa jesť opäť mäso. Upratuje sa, varí a pečie baránok s bielou cukrovou polevou a iné tradičné jedlá. Pripravujú sa sviatočné pokrmy, ktoré sa dávajú v nedeľu v kostole posvätiť. Deň je hodný aj na siatie a sadenie. Zdobia sa vajíčka a pletú korbáče.
Veľkonočná nedeľa (Boží hod)
Významný deň. Ježiš vstal z mŕtvych. Do kostolov sa nosia na svätú omšu posvätiť kúsky pokrmov v košíkoch, ktoré budú na sviatočnom veľkonočnom stole. Nesmú chýbať uvarené vajíčka, symbol života, plodnosti. Podľa tradícií sa majú všetci dosýta najesť, aby boli ,,sýti“ po celý rok.
Veľkonočný pondelok
Zvyky Veľkonočného pondelka nemajú kresťanský pôvod. Typické je oblievanie a šibanie dievčat a žien, aby boli po celý rok zdravé. Rozdávanie maľovaných a čokoládových vajíčok. Korbáč je vraj symbolom záujmu mužov o ženy. Vyšibaná žena dáva mužovi farebné vajíčko ako symbol vďaky.