História

Začiatky, vývoj a dnešok.

1945 …

Jej začiatky  siahajú do povojnového obdobia po rokoch 1945 – 1950. Do Austrálie vtedy prichádzali Slováci poznačení vojnou, národnou a politickou nespravodlivosťou zapríčinenou stratou národnej slobody po demontáži prvej Slovenskej republiky rokov 1939 – 1945.

Priniesli si so sebou svoju reč a kresťanskú vieru a s týmito nástrojmi začali oživovať tkanivo identity a spolupatričnosti na tomto kontinente. Nebolo to jednoduché, pretože napriek skoro 20 ročnej prítomnosti „starousadlíkov“ z predvojnového roku 1928, v Austrálii nebol jediný slovenský kňaz z Europy od ktorého by mohli očakávať tak veľmi potrebné duchovné vedenie, posilu a radu. Našli ju v Surry Hills na Albion Street v kostole Sv. Františka. Farským kňazom bol Mons. James Freeman, (neskorší sydnejský kardinál) a vypomáhal mu americký  kňaz slovenského pôvodu fr. Kušnierik. Tento kostol sa stal na istý čas aj slovenským duchovným centrom.

1950 …

Koncom roka 1950 novoprišlý český kňaz, páter Stanislav Mika bol ochotný slúžiť sv. omšu raz za mesiac tiež pre Slovákov v Sydney. Prvá sv. omša sa uskutočnila 3.decembra 1950, ďalšia 24. decembra a ďalšie  mesačne v priebehu roka 1951.

V tom roku bol po žiadostiach slovenských veriacich menovaný za stáleho kňaza Slovákov v Austrálii fr. Štefan Senčík , SJ. Do Sydney prišiel 7.decembra 1951.  Prvú sv. omšu pre slovenských veriacich slúžil 1.januára 1952 v jezuitskom kostole v North Sydney. Jeho príchod bol výsledkom spoločného úsilia s organizáciou Združenie austrálskych Slovákov (ZAS), už od apríla 1950 zakotvenou v civilnom živote, ktorej členstvo tvorili vo veľkej väčšine kresťania – katolíci. V Sydney pôsobil dva roky. Jeho misia – poslanie v Austrálii bolo v skutku misionárske, slovenskí emigranti stáli vtedy zoči-voči tvrdému pionierskemu životu a napriek hlbke svojej viery, ktorú si priniesli z domu potrebovali duchovnú posilu a vedenie prežiť najhoršie obdobie svojho života. Jeho krédo bolo: „Udržať si všetko dobré čo nám dala rodná vlasť a osvojiť si všetko dobré čo vidíme v tejto novej zemi“. Nabádal podporovať dobré snahy katolíckej misie a Združenia v udržiavaní viery a kresťanských cností i zvelaďovanie spoločenského a kultúrneho života. K tomu zdôrazňoval najmä potrebu slovenského kultúrneho domu, resp. aspoň miestnosti na vážnu prácu. Stál sa hybnou pákou aj slovenského kultúrneho a národného života organizovaním divadelných predstavení, osláv, redigovania Slovenského Štítu a bol vo výbore Združenia nenahraditeľným sociálnym referentom. Jeho podnetným a na daný čas pokrokovým spôsobom práce boli filmové záznamy zo života a akcií slovenskej spoločnosti v strede ktorej sa práve nachádzal.

Po dvoch rokoch sa jeho pôsobiskom stalo Melbourne. Do Sydney dochádzal už len zriedka.

V auguste roku 1956 do Melbourne prichádza ďalší slovenský kňaz, páter Tibor Strnisko SDB, pretože poslanie pátra Senčíka malo o pol roka končiť. Ale aspoň na ten čas si po bratsky rozdelili austrálsky kontinent na dve časti.

Páter Senčík na jeseň 1957 odchádza do Ríma pracovať v slovenskom vysielaní rádiaVatikán.

Austrálsky kontinent po jeho odchode zostal 12 rokov na pleciach jediného slovenského kňaza saleziana T. Strnisku, ktorý do Sydney dochádzal vždy po dve nedele v mesiaci na svojom vozítku (Volkswagen). Bol to tiež páter T. Strnisko kto vítal na sydnejskom letisku prvých utečencov augustového obdobia roku 1968.

1970 …

Na príliv nových slovenských emigrantov do Austrálie pružne zareagovali duchovné centrá v Ríme a vyslali do Sydney stáleho kňaza. Bol ním páter Ján Krasňanský, SVD. Prišiel koncom roku 1970.

V Austrálii prišiel do spoločnosti zloženej z troch generačných období (1928-1945-1968). Mladých zi získal svojou hrou na harmonike a funkčnú jednotu v komunite riešil založením organizácie „Jednoty Cyrila a Metoda“  v roku 1972 a vydávaním mesačníka „Hlasy z Austrálie“. V Jednote vyklíčila aj myšlienka vybudovať v Sydney stredisko pre slovenský náboženský a kultúrny život. V tom čase a za vtedajšieho rozloženia síl bola to smelá myšlienka, vyžadovala si však veľa síl a podstatnú finančnú podporu aj od mimo Jednoty existujúcich zdrojov. Na to sa už pátrovi  J. Krasňanskému nedostalo času, jeho misia končila v roku 1975.

V tom istom roku prichádza do Sydney ďalší kňaz, menovaný Vatikánskou radou pre pastoráciu vysťahovalcov a Generálnym predstaveným SVD v Ríme – páter Emil Černaj SVD.

Do Austrálie prišiel zo Spojených štátov, kde pracoval na slovenských farách okolo Chicaga po 20 ročnom misionárskom pôsobení na ostrove Flores (Indonézia) a vo Filipínach.

Po svojom predchodcovi zdedil predsavzatie veriacich prestať chodiť do cudzích kostolov a vážne uvažovať o možnostiach kúpy, resp. výstavby slovenského kultúrno-náboženského strediska. Táto myšlienka sa mohla uskutočniť až po šesť rokov trvajúcom a trpezlivom získavaní financií povojnovou emigráciou a emigráciou z roku 1968, cestou zbierok, milodarov, darov, pôžičiek až do roku 1981 kedy sa uskutočnila kúpa nemovitosti na Vaughan Stret v Lidcombe pozostávajúcej z kostola, starej haly z fibrového materiálu a starého domu. Na tento projekt neprispela ani austrálska arcidiecéza, ani austrálska vláda ani žiadna iná vláda. Pod predsedníctvom biskupa povereného pre otázky duchovné života v etnických skupinách  O. J. Heapsa, zhromaždenie veriacich v Eppingu manifestačne odhlasovalo postup kúpy otcom Černajom ako aj Stanovy Slovenskej katolíckej komunity sv. Cyrila a Metoda.

1980 …

Dňa 21.marca 1982, po nadšenom zapojení sa všetkých veriacich do opravných prác kostol bol vysvätený miestnym biskupom otcom P. Murphym za asistencie 11 kňazov, 2 mon-signorov, predstaviteľov austrálskej vlády a národných  skupín a vyše 400 slovenských veriacich.

V novembri 1983 sa uskutočnila prvá návšteva biskupa pre Slovákov v zahraničí, otca Dominika Hrušovského z Ríma.

Prvé nedele mesiaca stali sa neodmyslitelnou čiastkou spoločenského života Slovákov v Sydney a hala je dejiskom všetkej kultúrno – národnej činnosti od osláv až po nacvičovanie ľudových tancov mladou tanečnou skupinou. Po čase rozprúdenému slovenskému náboženskému a národno-kultúrnemui životu stará hala začala byť pritesná. O štyri roky už stála na jej mieste nová hala z tehál. Opäť bez finančnej  podpory cirkevných a svetských organizácii.

Hala bola vysvätená arcibiskupom D. Hrušovským v novembri roku 1988. Takto to vyjadril otec Emil Černaj SVD: „Náš kostol a stredisko vznikli z obetí nás všetkých. Svoje posledné úspory dávali staré vdovy a noví občania hoci mnohí ešte nemali strechu nad hlavou. Tak bolo vybudované toto krásne dielo neveľkej etnickej komunity Slovákov. Je to náš majetok.“

Až po roku 1989 sa obyvatelia Slovenska, po návštevách svojich verejných činiteľov a cirkevnych hodnostárov v Austrálii, dozvedeli o snaženiach svojich krajanov pod Južným krížom. Stredisko navštívili otec arcibiskup D. Hrušovský,(1983,1986, 1988,1993) arcibiskup Ján Sokol, metropolita Slovenska (1992, 1998), otec biskup Alojz Tkáč (2001), podpredseda Svetového kongresu Slovákov, Ing. Dušan Toth,  zástupcovia Matice Slovenskej Ing. J. Markus, Inž. V. Repka, Mgr. Ján Eštok, zástupcovia Obchodnej komory na čele s Ing. Mihokom, p. A. Dubček (r. 1991) vtedy predseda čsl. parlamentu, ďalej naši úspešní športovci Martikán, olympionici bratia  Hochschernerovci, Alenka Kanová paralympijská víťazka v stolnom tenise ,  (slovenskí Paralympici ustanovili naše stredisko za svoj olympský dom),   súbory ľudových tancov Devín, Družba, Lúčnica, Lipa, Vršatec  a hudobné súbory Bratia Muchovci, sestry Gajdošové, Lojzo, Musa Ludens,  rodina Jendruchovcov, Hájenka a iní.

1990 …

V roku 1995 otec E. Černaj odišiel do dôchodku, na jeho miesto nastúpil bývalý spolubrat z misií na Florese, otec Viktor. Števko (vtedy 67 ročný). Za jeho pôsobenia stredisko po duchovnej a kultúrnej stránke bolo vedené a udržované na zaužívanej úrovni. Bol všeobecne veľmi oblúbený pre svoj humor a  láskavý prístup k veriacim a hlavne k mládeži.

2000 …

Poslednou veľkou akciou otca Viktora  v roku 2008 bola  možnosť sa stretnúť a prihovoriť 200 mladým pútnikom zo Slovenska ktorí boli ubytovaní v slovenskej  hale z príležitosti Svetových dní mládeže a návštevy sv. Otca v Sydney.

Tohoto roku otec Viktor oslávil svoju 85-ku a je na dôchodku s celodennou lekárskou starostlivosťou.

Pred časom, keď sa jeho zdravie začalo ozývať, výbor SKK požiadal pre výpomoc vidieckeho kňaza z diecézy Wagga Wagga P. Krígovského. Jeho určenie po troch rokoch skončilo

V období čakania na kňaza zo Slovenskej republiky sv. omše v kostole sv. Cyrila a Metoda slúži v slovenskom jazyku  otec Henrý Adler, SVD, každú nedeľu o 10.15 dopoludnia.