Skúška vzťahu

Keď sa zaľúbia chlapec a dievča, je to zrejme najkrajšie obdobie ich života. Snažia sa čo najviac zapôsobiť jeden na druhého, hovoria si krásne veci o svojej láske, snažia sa stráviť spolu čo najviac času. Až napokon sa rozhodnú uzavrieť manželstvo. Po nejakom čase sa však situácia začne meniť. Prichádzajú problémy, narastá nervozita, začínajú sa prejavovať negatívne črty jedného alebo druhého z manželov.

Po čase zisťujú, že ich láska sa rozplynula, krásne presavzatia a sľuby už neplatia a spoločný život im stáva príťažou. To, čo považovali za lásku až po hrob bolo v skutočnosti iba nadšenie vyvolané telesnou krásou, romantickými chvíľami večerných prechádzok a krásnych slov. Toto nadšenie sa v konfrontácii s reálnym životom ukázalo ako príliš slabé a preto sa mladí ľudia rozhodnú rozísť.

Niečo podobné sa stáva aj vo vzťahu ľudí k Ježišovi Kristovi. Dnes, podobne ako počas jeho verejného pôsobenia, ho nasledujú veľké zástupy. Vtedy sa mnohí rozhodli ísť za ním keď videli ako uzdravuje chorých, kriesi mŕtvych, sýti hladné zástupy a učí tak ako nikto z ľudí dovtedy neučil. Aká je naša motivácia byť kresťanmi – nasledovníkmi a svedkami Ježiša Krista? Sme nimi zo zvyku, preto lebo nás dali rodičia pokrstiť? Alebo od Ježiša očakávame, že nám pomôže uskutočniť naše plány, zabezpečí nám ochranu v ťažkostiach a dá nám to, o čo ho požiadame?

Ak je naša motivácia byť kresťanmi takáto alebo podobná, Ježiš nám hovorí, že on nechce, aby sa náš vzťah k nemu podobal na vzťah zaľúbených, ktorí majú na očiach ružové okuliare a po vytriezvení z prvotného nadšenia sa rozchádzajú. Preto nás upozorňuje na problémy, s ktorými musíme počítať a pripraviť sa na ich znášanie, ak chceme, aby náš vzťah s ním obstál v reálnom živote.

Hovorí nám veci, ktoré dokáže prijať iba ten, kto má úprimný záujem o vzťah s Ježišom Kristom. Prvá jeho výzva sa týka nášho vzťahu s najbližšími: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom.“ Jazykovedci zaoberajúci sa spôsobom vyjadrovania v Ježišovej dobe vysvetľujú, že výraz „mať v nenávisti“ v našom jazyku správnejšie znie „menej milovať“. Skúsili ste sa niekedy zamyslieť nad tým, či vaše rodinné vzťahy, vzťahy s priateľmi alebo s inými ľuďmi nenarúšajú váš vzťah s Bohom? Ste ochotní upraviť ich v tom zmysle, aby ste odstránili to, čo sa prieči Božím prikázaniam, aby tak Boh bol vo vašom živote na prvom mieste? Ak áno, potom spĺňate prvú podmienku pre nasledovanie Ježiša Krista.

Ďalej nás P. Ježiš vyzýva: „A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.“ Ak sme kresťanmi iba dovtedy, pokým si to od nás nevyžaduje nejakú obetu, napr. prekonať únavu a prísť na nedeľnú omšu, alebo sa zmieriť s nepriateľmi, prípadne sa priznať k viere a žiť podľa nej aj vtedy, keď sa nám za to vysmievajú alebo nás prenasledujú, potom ešte stále nenasledujeme Ježiša Krista.

Napokon nám P. Ježiš hovorí: „Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.“ Pravá láska dokáže obetovať všetko kvôli tomu, koho miluje. Ježiš Kristus sa z lásky k nám vzdal všetkého: svojej rovnosti s Bohom, aj svojho vlastného života. Čoho som ochotný sa vzdať ja z lásky k nemu?

Liturgický kalendár – dvadsiaty tretí týždeň cez rok C

Piatok, 13.9. – spomienka sv. Jána Zlatoústeho, biskupa a učiteľa Cirkvi. Narodil sa v Antiochii okolo r. 349. Po kňazskej vysviacke vykonával kazateľskú službu. R. 397 ho zvolili za Carihradského biskupa. Bol vynikajúcim duchovným pastierom. Usiloval sa naprávať mravný život kléru i veriacich. Upadol do nemilosti cisárskeho dvora a dva razy musel ísť do vyhnanstva. Oslabený útrapami zomrel v Ponte 14. septembra 407. Veľa povedal a napísal na objasnenie katolíckeho učenia a na tému formovania kresťanského života, takže ho pomenovali Zlatoústy (gr. Chryzostomos).

Sobota, 14.9. – sviatok Povýšenia svätého kríža..

Nedeľa, 15.9. – slávnosť Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Obraz trpiacej P. Márie pod Pánovým krížom bol nášmu národu oddávna útechou a posilou v mnohých utrpeniach. Najznámejším pútnickým miestom zasväteným Sedembolestnej P. Márii je šaštínsky chrám. Už pápež Benedikt XIII. r. 1717 dovolil, aby Slováci uctievali P. Máriu ako patrónku Slovenska. Pápež Pavol VI. r. 1964 vyznačil šaštínsky chrám titulom „basilica minor“ a r. 1966 vyhlásil Sedembolestnú P. Máriu za hlavnú patrónku celého Slovenska u Boha.