Skutky apoštolov: 1:1-11,  Žalmy: 47:2-3, 6-7, 8-9, Efezania: 1:17-23, Lukáš 24:46-53

Svedčiť o Kristovi, jeho posolstve a veľkosti jeho božstva – to je naša základná misia na tejto zemi. Ježiš pred svojim nanebovstúpením nepovedal svojim učeníkom : „Choďte a majte sa dobre“. Vôbec nie! On im povedal: „Choďte a svedčte za mňa u všetkých národov“. To je misia, ktorú nám zanechal. To je to, čo máme činiť.

Každý z nás tak činí rôznym spôsobom.

–          Niekoho si Boh zavolá, aby svedčil ako kňaz.

–          Iných si zavolá aby obetovali svoje životy ako misionári.

–          Niektorí sú povolaní byť kvasom v tele sveta meniac kultúru zvnútra ako poslušní a oddaní pracovníci, alebo ako vodcovia sveta.

–          Každého z nás volá svedčiť s takou úprimnosťou, vernosťou a láskavosťou  s akou preživame naše každodenné povinnosti a vzťahy.

Svätý Lukáš nám hovorí, že Ježiš, tesne pred svojim nanebovstúpením  „ zdvihol ruky a požehnal ich. Potom sa vzniesol do neba a jeho učeníci sa s veľkou radosťou vrátili do Jeruzalema“. Prečo a čomu sa tešili práve v čase Kristovho odchodu?  Pretože Kristus im odhalil cieľ ich života – dostali úlohu, poslanie, ich život dostal zmysel.

Dnes pri sv. prijímaní znovu pochopme našu životnú misiu a jej cieľ. Tak, aby na konci sv. omše, keď kňaz zdvíha ruky a jeho prostredníctvom nás žehná Kristus  – aby sa  naše obavy a nepokoj zmenili na radosť.