5.február 2017 bol pre našu komunitu pamätný! Do jej histórie sa zapíše rovnako, ako slávnostná vysviacka Slovenského kostola v Lidcombe (21.3.1982), otvorenie komunitnej haly, či vzácne návštevy kultúrneho, svetského ako aj cirkevného charakteru. Privítali sme u nás biskupov, umelcov, športovcov, ale i stovky návštevníkov Svetových dní mládeže v roku 2008.

5.februára 2017 sme na všetky tieto udalosti nielen spomínali, ale im aj dávali budúcnosť. Uviedli sme totiž na trh najnovšiu knihu Ivana Hupku „Pamätnica verných a veriacich“. Ako už názov napovedá, kniha je plná spomienok, fotografií, novinových výstrižkov a historických faktov. Na vyše 200 stranách mapuje históriu Slovákov v Sydney (kde žije ich najpočetnejšia skupina), zrod prvého Slovenského kostola v Austrálii a vďaka nemu aj slovenskú, cyrilo-metodskú tradíciu tu, pod Južným krížom.

Jej autorom je Ivan Hupka, ktorý s manželkou Máriou prišli do Austrálie v roku 1968. Vtedy tu už bolo Slovákov viac. Tí prví začali prichádzať koncom 20-tych rokov. Hoci ani to nie je úplne presné, pretože v istých záznamoch sa píše o slovenskom misionárovi, bratovi Jakubovi Longovi, ktorý sem mal prísť už v roku 1888 z Malého Slavkova na Spiši.

Najväčšia a skutočná Slovenská emigrácia do Austrálie sa však začala až po 2.sv.vojne. A na rozdiel od emigrantov smerujúcich do Ameriky, Kanady, či Dolnej Zeme, na južnú pologuľu smerovali Slováci hlavne z politických dôvodov.

Rozptýlení do rôznych kútov Austrálie, spájala ich Slovenskosť a tradície. “Nie je dobré byť človeku samotnému”, hovorí písmo a Sydneyjskí Slováci sa ho držia dodnes.

V nedeľu 5.februára 2017 sme knihu oficiálne “pokrstili” (ako sa to hovorí v komerčnom svete). A ako sa patrí na nedeľu, slávnosť sme otvorili svätou omšou, ktorú spolu-celebrovali kňazi Emil Králik, Peter Dikoš (ktorý niekoľko rokov pôsobil aj v Austrálii) a Provinciál SVD otec Henry Adler.

Práve on sa ujal mikrofónu aj v hale a svoj príhovor začal citátom známeho amerického spisovateľa a novinára, Normana Mailera.

“Napísať knihu je ako vynosiť a porodiť dieťa”. Otec Henry sa spolupodieľal na publikácii s historickým obsahom, a veľmi dobre si pamätá ťarchy, výzvy a bolesti, ktoré tá práca so sebou niesla.

Pán Ivan Hupka na tej našej knihe pracoval viac ako 10 rokov. Od prvej myšlienky, cez zhromažďovanie fotografií (v knihe ich je okolo 300) a faktov, až po hľadanie vydavateľa. Otca Henryho obzvlášť potešilo čítanie prvej časti knihy, ktorá mu pripomenula rozhovory s misionárom Emilom Černajom, pred zhruba 20 rokmi, počas jeho teologických štúdií. S hrdosťou mu vtedy rozprával o Slovákoch a ich nadšení. Vždy vraj vyzdvihoval slovenský patriotizmus a rád hovoril aj o slovenskosti a katolíckosti, ktoré boli podľa neho nerozlučiteľné.

Hoci už odvtedy prešlo 20 rokov, Henry si stále pamätá nadšenie otca Černaja, ktoré mal tak pre misie, ako aj pre Slovákov. Raz ho dokonca zobral so sebou do Lidcombu, kde mu hovoril o tom, že ľudia potrebujú nielen kostol, ale aj miesto, kde sa môžu stretnúť, porozprávať a vyzabávať. Ako pripomenul vo svojom príhovore, vtedy určite ani jednému z nich nenapadlo, že Otec Henry bude v tom istom kostole slúžiť omše (tým istým) Slovákom.

“Ako Provinciál Spoločnosti Božieho Slova čítam vašu knihu s istým stupňom hrdosti. Strana za stranou opisuje misionárov SVD, ktorí pri vás stáli a stále stoja, počas ostatných 65.rokov. Od otca Jána Krasňanského, cez otcov Jána Kováča a Emila Černaja, až po nedávno zosnulého Victora Števka a terajšieho kňaza Emila Králika” doslova povedal Henry Adler.

“Vaša kniha obšírne a s rešpektom hovorí o dôležitosti kňaza v komunite. Sú obdobia, kedy jeden odíde a iný pride. Ale sú aj obdobia, keď Slovenského kňaza nieto. Komunita sa však aj napriek tomu nestratí. Aj naďalej žije a slúži svojmu zámeru. Svojej misii v živote Slovenskej diaspory v Sydney.

Nádej v stáleho Slovenského kňaza je ešte aj dnes živá, hoci komunita prijala realitu takú aká je, a aj naďalej vo svojich členoch živí vieru a Slovenskú identitu”.

Ako ďalej pripomenul otec Henry Adler, kniha nie je len o minulosti Slovenskej komunity v Sydney. Je aj o jej budúcnosti. O ďalších generáciách, ktorým snáď pripomenie sny a vizie, ktoré mali ich predchodcovia a zakladatelia komunity. Z ktorých mnohí sú stále medzi nami.

“Je o misii, ktorej zakladatelia vašej komunity verili, s ktorou sa stotožňovali, a ktorú sa aj naďalej neúnavne snažia naplniť. Aj dnes veľmi presne vedia, ako svoju víziu ďalej živiť, aby slúžila svojmu účelu. Ide o spojenie vo viere. O ľudí, na pleciach ktorých stojíte a o tom nerozlučiteľom pute medzi vierou s Slovenskou tradíciou.

Z môjho pohľadu vaša kniha dokazuje, že Slovenská komunita a jej prosperita nestojí na kňazovi (žiadna komunita nestojí iba na kňazovi), ale na vás, jej členoch, spolu s kňazom. Nepochybujem o tom, že existencia vašej komunity a pokračovanie jej mnohých “požehnaní”, akými sú napríklad súbor Stonožka a iné kultúrne aktivity, ktorým sa venujete, budú závisieť od oddanosti k vašej originálnej vízii a misii, a od už spomínanej nerozlučiteľnosti viery a slovenskej tradície”.

Otec Henry Adler svoj príhovor uzavrel výzvou nám všetkým: “ Bol by som rád, keby ste aj naďalej písali históriu tejto komunity. Aby ste boli takými oddanými členmi, akými boli jej zakladatelia.

Na záver mi dovoľte pogratulovať Pánovi Ivanovi Hupkovi k tomuto krásnemu dielu a k jeho angažovaniu sa v Slovenskej katolíckej komunite Sv.Cyrila a Metoda v Sydney. A bez ďalších okolkov vyhlasujem túto knihu za “uvedenú do života”

Hovorí sa, že človek skutočne nezomrie, kým spomienky naňho nevyblednú. Vďaka knihe „Pamätnica verných a veriacich“ budú naše spomienky ucelené na mnoho rokov a pre mnoho generácií.

Knihu si môžete kúpiť každú nedeľu priamo v Lidcombe, po svätej omši o 10:15am. Jej cena je $20

Book launch introduction by f. Henry Adler, SVD

Norman Mailer once said: ‘writing books is the closest men ever come to childbearing.’ The metaphors about writing a book are usually to do with childbirth. Many years ago I had a modest part in a publication that included a historical component and I remember the struggles and pains that this exercise involved. Thankfully, unlike childbirth, in the process of writing and publishing a book there’s not a lot of blood. The other big difference is that a human baby only takes nine months, from go-to-whoa, but publishing a book – I have no doubt this book too – took more than that. Ivan told me that it took him almost 10 years, including the task of finding a publisher, get the book into print and then shipping it back to Australia. But having read more than half of it so far I have no doubt that the child-birth like experience was worth it, as it always is when a new person or a new thing is born.

Reading the first part of the book reminded me of the stories I heard some 20 years ago from Fr Emil Cernaj, a Divine Word Missionary and one of the founders of the Slovak Community in Sydney. At the time I was an SVD theology student in Melbourne and Fr Emil use to come regularly from Sydney to meet with the Slovak Community there. With great pride he was telling me about the ministry to the Slovak Communities all over Australia, the Slovak patriotism and the Slovak predominantly Catholic tradition’ stressing the inseparable unity between being Slovak and being Catholic.

It’s been more 20 years since I met Fr. Emil in Melbourne but I clearly remember the missionary zeal that radiated through him as he spoke of the importance of ethnic chaplaincies in Australia and his role as the Slovak chaplain. Few months later, while visiting Sydney, Fr Emil took me for short visit to Lidcombe to show me the Church and the community hall of which he spoke with pride. Once again he explained that there was a need for both a place for worship and a place to come together for social activities and one could not and should not exist without the other. It never crossed my mind (and I’m sure, it never crossed Fr Emil’s mind at the time) that one day I would have the privilege to serve God’s Mission in Lidcombe.

As the Provincial of the Divine Word Missionaries I read this book with a degree of pride as page after page I read about the Slovak Divine Word Missionaries who have served this community for most of these 65 years that are the subject of this book, starting with Jan Krasnansky, Jan Kovac, Emil Cernaj and Victor Stevko and now Fr Emil Kralik.

The book extensively and very respectfully speaks of and acknowledges the importance of the role of the priest in the community. But as we read it we see Slovak priests coming and going and at times there is no Slovak priest at all. The community however adjusts, perhaps shifts somewhat, but continues living its purpose; it’s mission in the life of the Slovak Diaspora in Sydney. The hope for a permanent Slovak priest continues to be there but the community has now embraced the reality and continues takes charge of its Mission. The book therefore is not so much about priests serving the Catholic Slovak Community but the whole community committed to its Mission of nurturing the fait and Slovak identity of the community.

Secondly, for me this book is not only about the history of the Catholic Slovak Community in Sydney. I think it is more about the future than the past. It’s there for you and the generations after you to remind yourselves about this Vision of the forefathers; the founders of this community, many of whom are here with us today. It is also about the Mission of this Community which founders identified and tirelessly continued to fulfil. They have been very clear about what the Vision and Mission has been and should continue to be to ensure its existence and its purpose. It is about a faith community, the people on whose shoulders you stand and about that inseparable unity of faith and Slovak identity.

For me the book shows clearly that the existence and prosperity of this community does not depend on the priest, (it never does,) but you, members of the community, together with the priest. I have no doubt that existence and continuity of the many blessings of this community like Stonozka and other cultural activities will depend on the commitment of the Community to its original Vision and Mission and that unity of faith and tradition.

I would therefore like to ask you all to continue to write the history of this community by committing yourself to be part of it like the founders of this community did.

Lastly, I would like to congratulate Mr Ivan Hupka for this wonderful achievement and his commitment to the Cyril and Methodius Slovak Catholic Community in Sydney. And without further ado I declare this book…. LAUNCHED.