Niektoré udalosti a výročia v živote človeka,resp.aj spoločnosti,majú tú moc, že dokážu pripomenúť  chvíľu aj niekoľko desiatok rokov starú. Pre troch členov  Slovenskej katolíckej komunity sv.C a M v Sydney,  prítomných na tohoročných  oslavách 1150  výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie, táto reminiscencia mala túto významnú hodnotu: Pán Boris Gašpar s manželkou Carmen a p. Cyril  Littrich, pripomínali si s nami oslavy výročia tohoto sviatku v roku 1963, teda pred 50 rokmi, vtedajšou slovenskou komunitou v Sydney.

Na tohoročných oslavách,dňa 7.júla,  boli prítomné tri generácie Slovákov,(ak nepočítame deti ), a zaplnili Slovenský kostol i sálu strediska.

Program osláv sa začal o 10.15 hod. slávnostnou sv.omšou. Celebroval páter Emil Králik z Nitry. Jeho prítomnosť a homília nás ideálne spojili aj s  duchom cyrilometodských osláv práve prebiehajúcich v našej vlasti. Počas omše na počesť naších apoštolov zazneli aj pekné hlasy detského speváckeho súboru v piesni, ktorú nacvičila  p. Alenka Zemanová.

Popoludní v sále slovenského strediska oslavy pokračovali kultúrnym programom na ktorom sme privítali dp. Emila Králika, SVD, z Nitry, na jeho  trojmesačnej misii medzi nami, ako aj Ing. Milana Nekvapila, Honorárneho konzula SR v Sydney, spolu s manželkou p. Vierkou.

Prítomní boli v očakávaní príhovoru na tému dňa pátrom E. Králikom. Nesklamal ich. Vo svojej reči vykreslil obzor historického obdobia solúnskych bratov a ich činy predstavujúce trvalé hodnoty pre nás Slovákov menovite a  Slovanov všeobecne až dodnes. Honorárny konzul SR pán Neklapil priniesol pozdravy od veľvyslankyne SR v Canberre Dr. Evy Ponomarenkovej. V príhovore sa predstavil tiež ako dobrý znalec cyrilometodskej tradície. Túto zdôraznila tiež pred začiatkom programu jeho moderátorka  p. M. Hupková tymito slovami: “ Preto sme sa dnes tu stretli aby sme si uvedomili obrovský prínos sv. Cyrila a Metoda v tom, že sme sa z ich diela zrodili nielen nábožensky, ale aj kultúrne a národne a ukázali, že sme im za toto dedičstvo vďační“.

Recitačným pásmom, kvázi historickým obrazom príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie sa začala bohatá nádielka slova. Z nej sa vylúpili obrazy – akési znovu odohratie chvíľ príchodu, keď vítaní kniežaťom Rastislavom (I.Král), Cyril a Metod (J. Longauer a P. Karell), odovzdávajú mu sv. knihy so slovami:„ Prinášame vám SLOVO.Nebojte sa Slovieni!“ Pásmo upútalo. Bolo zostavené z  tvorby slovenských básnikov v exile. (Dilong, Šprinc, Žiar). Zostavil ho a dejinnú osnovu načrtol I. Hupka. Dejom sprevádzala básnickou rečou, ale akoby v priamom prenose, pani Zuzka Kovačičová. Recitovali  p. P. Schwarcz, I. Hupka, H. Longauerová a A. Zemanová. Hudobne doprevádzal p.G. Haban.

Potom predviedli svoje prvé krôčky na podiu tí naozaj naj-najmladší  – tri až štyri ročný dorast  folklornej  tanečnej skupiny Stonožka, netrpezlivo očakávaný svojimi rodičmi. Dostali veľký potlesk za svoj výkon – i  odvahu.

Veľmi dobre boli prijaté ďalšie slová exilového básnika R. Dilonga – „O, náš dedo prijal všetko z Božej ruky…“, ktoré recitovala p. Zuzka Kovačičová.

Tak ako recitačné pásmo osvietilo našu historiu – tak ďalšie vystúpenie Stonožky – staršej skupiny, oživilo celú sálu. Stonožka po prvý raz vystúpila vo farebných a originálnych krojoch z Detvy – vyrobených v Slovenskej republike. Ako to naznačila pred ich vystúpením moderátorka , bolo to možné finančnou dotáciou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. /MZV- SR./ Deti sa páčili a boli aj úmerne k tomu odmenené veľkým potleskom. Obidve skupiny nacvičuje sl. Ivana Pašovičová.

Posledné recitované slovo pre prítomných mal opäť básnik  R. Dilong. V básni privoláva „Poslov jasných zrakov strážiť chrámu nášho dvere“. Presvedčivo recitovala p.Katka Vencelová.

Posledným bodom programu bola pieseň – hudobný skvost M. Schneidera – Trnavského, Ružičky. Jej prednesom a hlasom očarila prítomných sl. Ivana Pašovičová, slovenská študentka hudby v Sydney. Brilantne ju doprevádzal na klavíri pán Gracian Haban, ktorému ďakujeme i za prácu so zvukovou technikou.

V  Sydney sme opäť zaznamenali úspešné podujatie. Hreje nás pri srdci tá skutočnosť, že bolo venované ako náš slovenský dlh vrcholným osobnostiam vtedajšieho sveta, našim a zároveň aj europským  patronom, sv. Cyrilovi  a Metodovi, nositeľom viery a kultúry nášmu národu a iným slovanským národom.Tiež vedomie,že zdieľanie tohoto spoločného daru kresťanstva slovanskými a europskými národmi, má v sebe potenciál zmeniť svet k lepšiemu.