Izaiaš  11: 1-10. Žalmy : 72: 1-2-7-8, 12,13, 17. Rimania : 15,4-9. Matej: 3, 1-12.  

V čítaní Sv. Evanjelia podľa Lukáša, keď Ján Krstiteľ vyzýva svojich nasledovníkov k pokániu a ľútosti – oni sa ho pýtajú,  „ a čo máme robiť?“ On im odpovedá, vraviac: „ ak niekto má dva plášte, musí sa o ne podeliť s tým  kto nemá  ani jeden, a ten, kto má niečo k jedlu musí urobiť tak podobne.“

Ak sa nazdávate, že nemáte čo oľutovať, v ničom sa zmeniť, porozmyšľajte nad stratenými možnosťami, kedy ste mohli iným ľuďom pomôcť – ľuďom v núdzi, ľuďom, ktorí trpia. Ako sa dostávame hlbšie do obdobia prípravy  na Vianoce, je nádej, že si viac a viac uvedomíme potrebu pridať sviežosť vianočného príbehu do našej životnej skúsenosti.  Iba vravieť o tom  sa nikdy nevyrovná skutočnej skúsenosti.

V dnešnom čítaní  Ján Krstiteľ káže v Júdskej púšti.  Jeho posolstvo znelo takto: „Robte pokánie, lebo nebeské kráľovstvo je už blízko“. Ján krstí kajúcnikov v rieke Jordán, ale keď vidí zástupy Farizejov a  Saducejov  čo prišli sa nechať pokrstiť, vraví im – „Zástupy hadov, a kto vás varoval pred dňom odplaty čo prichádza? Ale ak ste kajúcnici, ukážte pravú ľútosť.“  Ján šľahá do Farizejov a Saducejov, pretože ich prianie byť pokrstení nevychádza zo srdca, ale je iba prispôsobivé, v zhode s dobou. Jeho kázne a asketický spôsob života priťahuje davy kajúcnikov ku krstu.  Varuje svojich nasledovníkov o „hneve čo príde“ , ak neoľutujú a nedajú sa pokrstiť. Farizeji a Saduceji ,vidiac čo sa deje, rozhodnú sa  dať radšej pokrstiť, aby unikli potenciálnej katastrofe, ktorú Ján predpovedá.

Sme vyzvaní zmeniť naše životy tak podstatne, že naša najhlbšia túžba, želanie nášho srdca, naša prednosť číslo jedna bude sledovať nášho Pána  Ježiša Krista na ceste k naplneniu. Sme vyzvaní zmeniť naše životy tak podstatne, že namiesto automatického prispôsobovania sa populárnym názorom a návodom na šťastie, budeme dôverovať sľubu života nášho Pána, a sľubuje nám ho do hojnosti. „Kajaj sa, lebo kráľovstvo nebeské je už blízko!“ (Matúš 3:2).

Adventné posolstvo nám nahovára vypnúť  TV a iné banality a povrchnosti a naprogramovať si vážny čas sebaspytovania. Adventné posolstvo nám nahovára myslieť na to, čo je naozaj dôležité,mať čas zamerať sa na zmeny, ktoré musíme urobiť.  A to platí pre všetkých rodičov,  nevynímajúc  odpor detí k niektorým jedlám  –  spoločný obed je najlepší čas začať.

Ako náboženská komunita už vieme, že sa nepotrebujeme zmeniť aby nás Boh miloval. Ba skôr, k zmene prichádza ,keď sa otvoríme aby sme prijali Jeho božskú lásku. Ježiš obetoval seba celého, svoj život, aby nás presvedčil, že nás miluje nekonečne a nepodmienečne!

V púšti  Judey, pred viac ako 2000 rokmi, Ján Krstiteľ oznamoval príchod Pána. Keď sa davy zhromaždili okolo neho aby ich pokrstil, ľudia sa ho pýtali  –  „čo máme robiť?“ Ján im presne odpovedal . Musia byť nápomocní  núdznym čo sú bez  jedla a odevu, a prestať klamať a využívať zraniteľných. Inými slovami, nestačilo iba prísť a priznať si svoje hriechy. Byť vhodne pripravený pre príchod Pána, treba byť pripravený a ochotný zmeniť sa spôsobom, ktorý obohatí  naše medziľudské vzťahy.

A  teraz sme prizvaní ku kajúcnosti a ľútosti. Sme pozvaní  k príprave pre príchod Pána Ježiša podstatnou zmenou nášho života.

Ako sa dostávame hlbšie do adventného obdobia, sme pozvaní  k sviežemu vianočnému príbehu, ktorý nám pripomína že  Božia láska a moc sú objaviteľné v  jednoduchých častiach nášho života.

Ako sa dostávame  hlbšie do adventného obdobia, čestne odpovedzme na zvuk poľnice, či sme pripravení a ochotní sa zmeniť.