Mikulášská tradícia je vdačná tradícia, blízka a príťažlivá deťom, a nakoniec aj dospelým…
Až pri príležitostiach dodržiavania a úcty k tej ktorej tradícii spoločne,ukáže sa prezieravosť prvého slovenského kňaza v Austrálii otca S. Senčíka, po ňom otca J. Krasňanského, a najmä otca Emila Černaja, ktorý myšlienku vlastniť miestnosť či budovu na spoločné stretávanie sa a na náboženskú prácu, dotiahol do dnešnej, už 31 ročnej podoby. Sláva im!
Sv. Mikuláš patrí k najznámejším svätcom. Žil vo 4. storočí a bol biskupom v Mýre. Sprevádzala ho mimoriadna popularita pre jeho charitatívnu činnosť a výzvu konať dobré skutky.
Hoci tento deň má v našom kalendári stúpajúcu tendenciu, tohoročný bol nad všetky očakávania. Na sv. omši v kostole sv. Cyrila a Metoda jednoducho nebolo voľného miesta. Po sv. omši, v sále, po spoločnom obede, na Mikuláša čakalo približne 200 detí a dospelých. Hala sa ozývala vzrušeným džavotom detí, ako na vtáčom sneme. Dokázala ho prerušiť iba Stonožka so svojim tanečným programom venovaným sv. Mikulášovi a piesňami – modlitbami o jeho dobrote a dobrotách v noške. To určite privolalo na podium sv. Mikuláša s anjelom, a hneď
za nimi aj čerta, v tej chvíli najdôležitejších predstaviteľov. Rozdávanie darčekov bolo spojené s krátkym slovenským veršíkom či piesňou od obdarovaného a pretiahlo sa do popoludňajších hodín.

Bolo možno pozorovať ako deti zanietene vysvetľujú rodičom príbeh a priebeh svojho stretnutia s ním, so sv. Mikulášom. Aj náš kňaz, dp. H. Adler, SVD to pozoroval so širokým úsmevom. Ked sa ho pisateľ týchto riadkov opýtal na dôvod, odpovedal: “Drvivá väčšina týchto detí a rodičov boli predpoludním aj na sv. omši. To bol darček od sv. Mikuláša pre mňa i pre nás všetkých. Isté je, že smutný by bol svet bez sv.Mikuláša a bez detskej viery. Ona vie naplniť svet nadprirodzenou krásou a nám dovolila priblížiť sa k svetlu detského šťastia čo naplnilo naše stredisko, náš slovenský dom v Austrálii.