Anjel smrti v tichu stojí,

váha vkročiť spoza dverí

v izbu presýtenú úctou

modliacich sa tuctov.

A tam, na lôžku, telo krásne,

tvár, oči i vlasy jasné.

Napriek tomu, že je mŕtva,

pozornosť ľudí stále púta.

Žena stará, takmer nepoznaná,

leží mŕtva, odovzdaná.

V Sláve Syna, uchránená od temna hrobu,

Ona jasná, Matka nebeského domu.

Stúpa hore celá, duša i telo

Matky Boha i jej srdce, čo láskou vrelo.

Anjel v náručí ju nežne unáša

priamo k trónu nebeského Primáša.

Tam korunovaná bude Synom

na Kráľovnú anjelom i ľuďom.

Dvanásť hviezd jej ožaruje tvár

i zvýrazňuje úsmev, ten vzácny dar.

A vo farbe belasého neba

stáva sa Matkou celého sveta.

Ó, Panna vzatá na nebo,

urob, by každé srdce láskou zmäklo.

I to najtvrdšie kamenné,

nech je láskou zmenené.

Ty oroduješ za nás u Boha,

by sa nevyliala hnevu nádoba.

Len vďaka tebe, Jasná Hviezda,

je v očistci veľa miesta.

Ty milosrdne snímaš putá

Dušiam, čo mučí očistcová bolesť krutá.

Ty miluješ nás nadovšetko,

Tys
׳dala ľuďom Spásne Svetlo.
Plníš krajinu živých

a rovnáš duše ľudí krivých.

Ach, milostivá, aká si sladká,

ty orodovnica, Božia Matka.

Buď zvelebená pre lásku,

ktorá je odpoveďou na každú otázku.

Buď navždy zvelebená, naša záchrana,

nepriateľ noci a dcéra večného svitania.