V nedeľu 4. Augusta t.r. sme hodinu pred bohoslužbami v slovenskom kostole Sv. Cyrila a Metoda obdržali smutnú správu z Bratislavy, že pred niekoľkými hodinami zomrel Ing. Imrich Zapletal. Plný kostol slovenských veriacich ho zahrnul neskoršie na sv. omši do svojich modlitieb.

Pre viacerých mohol byť p. I. Zapletal nie veľmi známy, pretože spolu s manželkou Milkou žili už od roku 1990 striedavo istý čas v Slovenskej republike a istý čas v Austrálii. No čas, ktorý Imrich žil od roku 1968 do roku 1990 v Sydney bol pre generáciu poaugustových kráčajúcich spoločnou cestou s povojnovou generáciou dejinotvorný a vyústil pod vedením otca Emila Černaja, SVD vo vybudovaní náboženského a kultúrneho centra austrálskych Slovákov v Lidcombe. Na tejto historii má svoj podiel Aj p. Imrich Zapletal.
Do Austrálie prišiel v roku 1968 s vysokoškolským diplomom a 10 ročnou praxou (stavár – architekt). Prácu našiel u štátnych železníc, kde sa časom prepracoval do oddelenia výstavby mostov a ciest. Pracoval tu až do svojho odchodu na dôchodok v roku 1990 a následného návratu na Slovensko.
V archívnych materiáloch i v časopisoch vychádzajúcich neskoršie v Austrálii komentátori konštatovali, že príchod augustovej emigračnej vlny znamenal vo všeobecnosti prínos pre slovenský život, že slovenská spoločnosť dostala „druhý dych“. Prišlo veľa kvalitných ľudí – mnohí však zostali v anonymite. To nebol Imrichov prípad. Vstúpil do priamo otvoreného slovenského národného života, ktorý v tom čase pulzoval v organizácii Združenie austrálskych Slovákov , ktorá vydávala aj svoj časopis Slovenský štít. Jeho príspevky, články a komentáre nezostali nepovšimnuté. Časom sa stal členom redakčného krúžku i výboru Združenia a ku koncu sedemdesiatych rokov bol zvolený za jeho predsedu. Združenie pokračovalo v programe, ktorého cieľom bolo zviditeľňovanie Slovenska a jeho právo na sebaurčenie. Hľadalo priateľov v politických kruhoch. To sa dialo stretnutiami s politikmi na vládnej úrovni prostredníctvom organizácie „Associácia ujarmených národov“ . Výsledkom týchto snažení bola aj publikácia ktorú napísal austrálsky politik – senátor Douglas Darby o Slovensku „Slovakia‘ s Quest For Freedom“ a austrálsky televízny komentátor Bill Morgan, ktorý v austrálskej tlači komentoval pohnuté augustové časy sa ukázal tiež ako oddaný priateľ Slovákov. Združenie a jeho členovia sa stali členmi Svetového kongresu Slovákov , celosvetovej organizácie slovenských spolkov zameranej na vytvorenie samostatnej a nezávislej Slovenskej republiky.
Všetka táto práca si vyžadovala popri zamestnaní ( a iba po zamestnaní) veľa rozhovorov, stretnutí a organizovania. Na vnútornej scéne plánovali sa a aj pravidelne uskutočňovali, Kongresy austrálskych Slovákov (celoaustrálske stretnutia Slovákov každé dva roky), detské letné tábory, rôzne oslavy, programy a Slovenské dni. Všetka táto agenda aj keď bola kolektívne realizovaná si vyžadovala samozrejmú osobnú účasť predsedu a keď bolo treba aj jeho zodpovedné rozhodovanie.
To sa ukázalo pri kúpe slovenského kostola. Vtedy veľká väčšina členov Združenia vyslovila na rozhodujúcej schôdzi slovenských veriacich v Eppingu za účasti cirkevného poverenca pre etnické záležitosti biskupa O. J. Heapsa dôveru otcovi Emilovi Černajovi. Tiež o niekoľko rokov neskoršie keď prišlo k výstavbe novej spoločenskej sály Imrich urobil pre ňu statické výpočty. Keď bol s otcom Černajom a p. Petrom Holdošom pri prestrihovaní pásky pri otvorení strediska treba v tom vidieť ocenenie od nášho vtedajšieho duchovného vodcu za jeho kresťanské a národné postoje.
V čase zvýšeného záujmu o zahraničnych Slovákov p. I. Zapletal poskytoval slovenským médiam rozhovory o činnosti Slovákov v Austrálii, spolu s manželkou úzko spolupracovali s Maticou slovenskou a zúčastňovali sa na jej programoch naprieč Slovenskom.
Za svoju dobrovoľnú 20 ročnú prácu v cudzine pre spoločné slovenské dobro obdržal od Matice slovenskej uznanie a pamätnú medailu.
Pohreb mal 8. Augusta v Bratislave. Slovenskú komunitu v Sydney zastupovala na pohrebe pani Mária Kutišová a manželia Záhorsky, t.č. na Slovensku. Počas dojímavých pohrebných obradov sa rozlúčil so zosnulým aj vládny zástupca za Austráliu a Oceániu na Slovensku.
Manželke Ľudmile vyslovujeme našu hlbokú sústrasť. Česť jeho pamiatke. RIP. Requiescat in pace.