Čítania: Genesis 14:18-20 Žalmy : 110:1,2,3,4, Prví Korinťania:11:23-26, Lukáš 9:11-17

Sv. Lukáš nám vykresľuje obraz Ježiša ako kráča prašnými cestami Palestíny hovoriac zástupom o Božom   kráľovstve, liečiac tých , ktorí potrebujú byť uzdravení, ba dokonca uisťuje sa aj v tom, či majú dostatok potravy. Tento obraz nám ukazuje Ježiša ako chce byť pri nás blízko. To je hlavné posolstvo dnešného sviatku Tela a Krvi Krista.

V prvom storočí v Palestíne, Ježiš venoval celý svoj čas iným. Celý jeho život na zemi  žil pre iných – pre nás. Prišiel k nám aby sa stal naším Spasiteľom a priateľom, ktorý nás nikdy nesklame. Robí všetko preto, aby sme si to uvedomili a nikdy nezabudli na to. Preto našiel spôsob ako zostať medzi nami aj po svojej smrti, zmrtvychvstaní a výstupe na nebesia .

Zostal s nami nielen v Biblii, nielen v živej Cirkvi, nielen v príkladoch svätých, ale aj oddanou a tichou prítomnosťou v chlebe a víne. On na sv. Omši je tak blízko k nám ako bol blízko k tým čo kráčali s ním po prašných cestách Palestíny. V skutočnosti on je ešte bližšie. Ti ľudia prijímali chlieb z jeho rúk, my prijímame jeho samého vo svätom prijímaní.

Čo viac mohol Ježiš urobiť, aby nám dokázal ako veľmi chce byť blízo nás, viesť nás a posilňovať nás? Ježiš,  od toho dňa ako rozmnožil chlieb pre hladné zástupy, je ten istý, nezmenil sa. On sa zrazu, z ničoho nič , nestal tvrdohlavý, krutý a neodpúšťajúci . On je tak dobrý a štedrý dnes ako bol vtedy.

Ak sa Ježiš rozhodol zostať v našej blízkosti, je to preto, lebo my cítime potrebu aby bol blízo nás, medzi nami vo sviatosti svätej omše. Telom, krvou, dušou a svätosťou. Poďakujme sa mu dnes za tento veľký dar, sľúbme mu, že odteraz lepšie využijeme jeho prítomnosť – aj keď to  možno bude len o trošku lepšie.