Za Imrichom Zapletalom
V nedeľu 4. Augusta t.r. sme hodinu pred bohoslužbami v slovenskom kostole Sv. Cyrila a Metoda obdržali smutnú správu z Bratislavy, že pred niekoľkými hodinami zomrel Ing. Imrich Zapletal. Read more →

V nedeľu 4. Augusta t.r. sme hodinu pred bohoslužbami v slovenskom kostole Sv. Cyrila a Metoda obdržali smutnú správu z Bratislavy, že pred niekoľkými hodinami zomrel Ing. Imrich Zapletal. Read more →

Anjel smrti v tichu stojí,
váha vkročiť spoza dverí
v izbu presýtenú úctou
modliacich sa tuctov.
A tam, na lôžku, telo krásne,
tvár, oči i vlasy jasné.
Napriek tomu, že je mŕtva,
pozornosť ľudí stále púta.
Žena stará, takmer nepoznaná,
leží mŕtva, odovzdaná.
V Sláve Syna, uchránená od temna hrobu,
Ona jasná, Matka nebeského domu.
Stúpa hore celá, duša i telo
Matky Boha i jej srdce, čo láskou vrelo.
Anjel v náručí ju nežne unáša
priamo k trónu nebeského Primáša.
Tam korunovaná bude Synom
na Kráľovnú anjelom i ľuďom.
Dvanásť hviezd jej ožaruje tvár
i zvýrazňuje úsmev, ten vzácny dar.
A vo farbe belasého neba
stáva sa Matkou celého sveta.
Ó, Panna vzatá na nebo,
urob, by každé srdce láskou zmäklo.
I to najtvrdšie kamenné,
nech je láskou zmenené.
Ty oroduješ za nás u Boha,
by sa nevyliala hnevu nádoba.
Len vďaka tebe, Jasná Hviezda,
je v očistci veľa miesta.
Ty milosrdne snímaš putá
Dušiam, čo mučí očistcová bolesť krutá.
Ty miluješ nás nadovšetko,
Tys
׳dala ľuďom Spásne Svetlo.
Plníš krajinu živých
a rovnáš duše ľudí krivých.
Ach, milostivá, aká si sladká,
ty orodovnica, Božia Matka.
Buď zvelebená pre lásku,
ktorá je odpoveďou na každú otázku.
Buď navždy zvelebená, naša záchrana,
nepriateľ noci a dcéra večného svitania.

Zmysel života
Žijeme v dobe, keď sa venuje veľká pozornosť skúmaniu názorov ľudí na rôzne skutočnosti. Mnohí sa nás pýtajú na náš názor na rôzne problémy alebo veci. Robia sa prieskumy spokojnosti s poskytovanými službami, prieskumy verejnej mienky ohľadom problémov týkajúcich sa života spoločnosti, aj prieskumy obľúbenosti rôznych osobností alebo politických strán a pod.
Čítania zo Svätého písma, ktoré nám zaznievajú v dnešnú nedeľu, by sme mohli nazvať prieskumom verejnej mienky na tému „Aký je zmysel vášho života?“ Tri odpovede, ktoré nám ponúkajú, vyjadrujú tri základné postoje ľudí k zmyslu života. Prvá odpoveď predstavuje postoj tých, ktorí nepoznajú Ježiša Krista. Ich názor na zmysel ľudského života vychádza z presvedčenia, že všetko sa končí smrťou človeka.
Títo ľudia sa snažia nájsť zmysel života v poznávaní sveta, v práci, v bohatstve, v uspokojovaní telesných potrieb a žiadostí. Záver, ku ktorému dospeli po vyskúšaní všetkých možností, ktoré im tento svet poskytuje, vyjadrujú slová: „Márnosť nad márnosť… a všetko je márnosť.“ Druhú skupinu ľudí predstavujú tí, ktorí sa hlásia k Ježišovi Kristovi, ale poznajú ho iba povrchne.
Zastupuje ich človek, ktorý prichádza k Ježišovi a žiada ho: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo.“ Ježišova odpoveď ho nepotešila: „Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?“ Nevieme, ako daný človek zareagoval na odmietnutie jeho žiadosti. Možno sa Ježišovi obrátil chrbtom a rozhodol sa už nikdy viac sa s ním nestretnúť. Tým sa pripojil k skupine ľudí, ktorí Ježiša nepoznajú alebo ho nechcú poznať.
Ale možno tento človek ostal pri Ježišovi a počúval jeho ďalšie slová: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“ Pod vplyvom tohoto varovania prehodnotil svoj život a svoj postoj k Ježišovi a našiel cestu k skupine ľudí, ktorých postoj k zmyslu života vyjadruje sv. Pavol slovami: „Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi! Veď ste zomreli a váš život je s Kristom ukrytý v Bohu.“
Pre takto zmýšľajúcich ľudí zmysel života nespočíva v zameraní sa na veci tohto sveta, ale v získaní omnoho väčšej hodnoty – v získaní večného života. Je to postoj tých, ktorí uverili, že ľudský život sa nakončí smrťou, ale Boh všetkých pozýva k plnosti života v jeho Kráľovstve; v kráľovstve, ktorého hlavným zákonom je láska.
Ten, kto pochopil nesmiernu hodnotu takého života, už nehľadá zmysel svojho pozemského života vo veciach tohto sveta, „zomrel“ pre tento svet, ako hovorí sv. Pavol. Taký človek sa nielen hlási k Ježišovi Kristovi, ale ho aj pozná a nasleduje svojím spôsobom života. Jeho „život je s Kristom ukrytý v Bohu“. Preto ho telesná smrť neprivedie k „márnosti“, ale k plnosti života.
Toto je jediný rozumný postoj k otázke zmyslu života. Snažme sa aj my dať takýto zmysel nášmu životu. Snažme sa dobre poznať Ježiša Krista a žiť s ním už teraz, aby náš život bol „s Kristom ukrytý v Bohu“ a aby sa na nás vzťahovali nasledovné slová sv. Pavla: „A keď sa zjaví Kristus, váš život, vtedy sa aj vy zjavíte s ním v sláve.“
Liturgický kalendár – osemnásty týždeň cez rok C
Utorok, 6.8. – sviatok Premenenia Pána. Sviatok nám pripomína udalosť, keď sa Pán Ježiš na Hore premenenia ukázal vo svojej božskej sláve učeníkom Petrovi, Jakubovi a Jánovi.
Štvrtok, 8.8. – spomienka sv. Dominika, kňaza. Nar. sa okolo r. 1170 v Caleruege v Španielsku. Kázňami a príkladným životom úspešne pôsobil proti albigénskemu bludu. Na toto dielo založil rehoľu dominikánov. Zomrel v Bologni 6. augusta 1221.
Piatok, 9.8. – sviatok sv. Terézie Benedikty z Kríža (Edity Steinovej), panny a mučenice, patrónky Európy. Narodil sa 12. októbra 1891 vo Vroclavi (dnešné Poľsko) ako dcéra židovských rodičov. Študovala filozofiu a dlhý čas hľadala pravdu, kým našla vieru v Boha. V r. 1933 sa stala rehoľnou sestrou, karmelitánkou. Svoj život zasvätila židovskému a nemeckému ľudu. V r. 1942 ju nacisti odvliekli do koncentračného tábora v Osvienčime. Tam bola usmrtená v plynovej komore.
Sobota, 10.8. – sviatok sv. Vavrinca, diakona a mučeníka. Bol diakonom rímkej cirkvi. Zomrel ako mučeník za Valeriánovho prenasledovania, štyri dni po pápežovi Sixtovi II. a svojich štyroch druhoch – rímskych diakonoch. Jeho úcta bola v Cirkvi rozšírená už v 4. storočí.
Nedeľa, 11.8. – devätnásta nedeľa v období cez rok C.

Niektoré udalosti a výročia v živote človeka,resp.aj spoločnosti,majú tú moc, že dokážu pripomenúť chvíľu aj niekoľko desiatok rokov starú. Read more →

Do výtvarnej súťaže, ktorú vyhlásilo Ministerstvo školstva SR z príležitosti osláv 1150. Výročia príchodu Sv. Cyrila a Metoda na naše územie odišla pocta aj zo Sydney. Read more →


Postarali sa o to naší patroni sv. Cyril a Metod. Zariadili, aby ich oslavy 1150. výročia príchodu na Slovensko – do srdca Europy a vtedajšej Veľkomoravskej ríše mali aj počas neprítomnosti nášho kňaza Otca Henry Adlera aj u nás v Sydney svoj plánovaný obsah v oslave, ich poslania v šírení viery a položení základov pre rozvoj náboženskej a sociálnej kultúry Slovanov. Read more →

Onedlho uplynie už rok, čo sa o duchovné potreby slovenských veriacich v Sydney stará otec Henry Adler, SVD. Do tejto úlohy ho menoval dp. Tim Norton. Read more →

Čítania: Zachariáš 12:10-11, Žalmy 62: 3-4, 5-6, 8-9, Galaťania 3:26-29, Lukáš 9: 18-24
V dnešnom čítaní zo Sv. Písma, Peter, hovoriac za seba a učeníkov, správne vyznáva svoju vieru v Ježiša ako dlhoočakávaného Mesiáša. Keď im však Ježiš odhalí dôsledky svojho mesiašstva, začnú váhať. Uznaníe Ježiša za Mesiáša naznačuje že učeníci sa dostali nad úroveň tých, ktorí Ježiša považovali za nič viac než proroka. Potom Ježiš pokračuje v objasňovaní dôsledkov ich vyznania: Syn človeka musí podstúpiť veľké utrpenie, zavrhnutie starejšími, hlavnými kňazmi a pisármi, byť zabitý a na tretí deň vstať z mrtvych (Lukáš 9:22).
Toto učeníci neočakávali a tak začali upúšťať od svojho predošlého názoru. Tento ústup vyznieva dramatickejšie v čítaní podľa Matúša , keď Peter zavolá Ježiša stranou a snaží sa mu vyhovoriť utrpenie a smrť, ktorú je predurčený podstúpiť. Ale verzia tohoto rozprávania podľa Sv. Lukáša sa zameriava na učeníkov ako celku, nie iba na Petra. To môže vysvetlovať prečo ono neobsahuje dialog medzi Petrom a Ježišom, potom ako Peter urobil svoje veľmi dôležité vyznanie. Viac-menej ukazuje učeníkov ako sa odťahujú od Ježiša v čase jeho zaistenia, utrpenia a smrti, čo naznačuje, že neporozumeli dôsledkom svojej viery v Ježiša ako Mesiáša.
Petra a učeníkov treba pochváliť za odvahu mať svoje vlastné presvedčenie. Ježiš naznačuje, že predpokladá u svojich nasledovníkov tiež mať svoje vlastné presvedčenie keď sa ich najskôr pýta: Čo hovoria ľudia o mne, za koho ma pokladajú? (Verš 18) a až potom im kladie najdôležitejšiu otázku:
„A čo hovoríte vy, za koho ma vy pokladáte?“ (verš 20). Učeníci sa musia dozvedieť aké názory panujú v súčasnosti . Dá sa to docieliť čítaním kníh, počúvanim rádia, sledovaním televízie a tiež na Internete. Predovšetkým však učeníci musia potom vo svetle kresťanskej viery a učenia urobiť si svoj vlastný úsudok o danom probléme.
Čo počujete od ľudí hovoriť o Ježišovi? Aký dopad to má na vašu osobnú vieru a vieru vo vašej rodine, v komunite a vo „vašom svete“.
Za koho pokladáte Ježisa vy?