V sobotu 7.9.2013 sa Stonožka zúčastnila festivalu v Sydney Olympic Park, ktorý usporiadala Salvation Army pod názvom Freedom Celebration. Read more →

Skúška vzťahu

Keď sa zaľúbia chlapec a dievča, je to zrejme najkrajšie obdobie ich života. Snažia sa čo najviac zapôsobiť jeden na druhého, hovoria si krásne veci o svojej láske, snažia sa stráviť spolu čo najviac času. Až napokon sa rozhodnú uzavrieť manželstvo. Po nejakom čase sa však situácia začne meniť. Prichádzajú problémy, narastá nervozita, začínajú sa prejavovať negatívne črty jedného alebo druhého z manželov.

Po čase zisťujú, že ich láska sa rozplynula, krásne presavzatia a sľuby už neplatia a spoločný život im stáva príťažou. To, čo považovali za lásku až po hrob bolo v skutočnosti iba nadšenie vyvolané telesnou krásou, romantickými chvíľami večerných prechádzok a krásnych slov. Toto nadšenie sa v konfrontácii s reálnym životom ukázalo ako príliš slabé a preto sa mladí ľudia rozhodnú rozísť.

Niečo podobné sa stáva aj vo vzťahu ľudí k Ježišovi Kristovi. Dnes, podobne ako počas jeho verejného pôsobenia, ho nasledujú veľké zástupy. Vtedy sa mnohí rozhodli ísť za ním keď videli ako uzdravuje chorých, kriesi mŕtvych, sýti hladné zástupy a učí tak ako nikto z ľudí dovtedy neučil. Aká je naša motivácia byť kresťanmi – nasledovníkmi a svedkami Ježiša Krista? Sme nimi zo zvyku, preto lebo nás dali rodičia pokrstiť? Alebo od Ježiša očakávame, že nám pomôže uskutočniť naše plány, zabezpečí nám ochranu v ťažkostiach a dá nám to, o čo ho požiadame?

Ak je naša motivácia byť kresťanmi takáto alebo podobná, Ježiš nám hovorí, že on nechce, aby sa náš vzťah k nemu podobal na vzťah zaľúbených, ktorí majú na očiach ružové okuliare a po vytriezvení z prvotného nadšenia sa rozchádzajú. Preto nás upozorňuje na problémy, s ktorými musíme počítať a pripraviť sa na ich znášanie, ak chceme, aby náš vzťah s ním obstál v reálnom živote.

Hovorí nám veci, ktoré dokáže prijať iba ten, kto má úprimný záujem o vzťah s Ježišom Kristom. Prvá jeho výzva sa týka nášho vzťahu s najbližšími: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom.“ Jazykovedci zaoberajúci sa spôsobom vyjadrovania v Ježišovej dobe vysvetľujú, že výraz „mať v nenávisti“ v našom jazyku správnejšie znie „menej milovať“. Skúsili ste sa niekedy zamyslieť nad tým, či vaše rodinné vzťahy, vzťahy s priateľmi alebo s inými ľuďmi nenarúšajú váš vzťah s Bohom? Ste ochotní upraviť ich v tom zmysle, aby ste odstránili to, čo sa prieči Božím prikázaniam, aby tak Boh bol vo vašom živote na prvom mieste? Ak áno, potom spĺňate prvú podmienku pre nasledovanie Ježiša Krista.

Ďalej nás P. Ježiš vyzýva: „A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.“ Ak sme kresťanmi iba dovtedy, pokým si to od nás nevyžaduje nejakú obetu, napr. prekonať únavu a prísť na nedeľnú omšu, alebo sa zmieriť s nepriateľmi, prípadne sa priznať k viere a žiť podľa nej aj vtedy, keď sa nám za to vysmievajú alebo nás prenasledujú, potom ešte stále nenasledujeme Ježiša Krista.

Napokon nám P. Ježiš hovorí: „Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.“ Pravá láska dokáže obetovať všetko kvôli tomu, koho miluje. Ježiš Kristus sa z lásky k nám vzdal všetkého: svojej rovnosti s Bohom, aj svojho vlastného života. Čoho som ochotný sa vzdať ja z lásky k nemu?

Liturgický kalendár – dvadsiaty tretí týždeň cez rok C

Piatok, 13.9. – spomienka sv. Jána Zlatoústeho, biskupa a učiteľa Cirkvi. Narodil sa v Antiochii okolo r. 349. Po kňazskej vysviacke vykonával kazateľskú službu. R. 397 ho zvolili za Carihradského biskupa. Bol vynikajúcim duchovným pastierom. Usiloval sa naprávať mravný život kléru i veriacich. Upadol do nemilosti cisárskeho dvora a dva razy musel ísť do vyhnanstva. Oslabený útrapami zomrel v Ponte 14. septembra 407. Veľa povedal a napísal na objasnenie katolíckeho učenia a na tému formovania kresťanského života, takže ho pomenovali Zlatoústy (gr. Chryzostomos).

Sobota, 14.9. – sviatok Povýšenia svätého kríža..

Nedeľa, 15.9. – slávnosť Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Obraz trpiacej P. Márie pod Pánovým krížom bol nášmu národu oddávna útechou a posilou v mnohých utrpeniach. Najznámejším pútnickým miestom zasväteným Sedembolestnej P. Márii je šaštínsky chrám. Už pápež Benedikt XIII. r. 1717 dovolil, aby Slováci uctievali P. Máriu ako patrónku Slovenska. Pápež Pavol VI. r. 1964 vyznačil šaštínsky chrám titulom „basilica minor“ a r. 1966 vyhlásil Sedembolestnú P. Máriu za hlavnú patrónku celého Slovenska u Boha.

Staršia aj mladšia zložka Stonožky vystúpi na Auburn Festivale dňa 14.9.2013. Radi vás tam stretneme 🙂 Read more →

Tesná brána

Ľudia v každej dobe obľubovali rôzne súťaže: športové, vedomostné, tanečné, spevácke a iné. Tí, ktorí sa ich zúčastňujú, robia všetko preto, aby zvíťazili. Trénujú, študujú, cvičia sa vo vytrvalosti a svoj každodenný život prispôsobujú tomu, čo chcú dosiahnuť. Mnohé veci vo svojom dennom programe musia prispôsobiť alebo sa aj niečoho zrieknuť, aby získali víťazstvo, po ktorom túžia. Víťaz môže byť iba jeden, ale každý, kto sa zúčastňuje súťaže, túži po víťazstve.

Náš život by sme mohli prirovnať k súťaži. Neustále sa snažíme dosiahnuť nejaký cieľ. Pre niekoho je to dobrý rodinný život, pre iného finančné zabezpečenie a pre ďalšieho zasa kariéra. Nie každý dosiahne svoj vysnívaný cieľ, ale aj tí, ktorým sa to podarí, si často uvedomia, že v ich srdci sa ozýva túžba po niečom ešte väčšom. Je to túžba dosiahnuť ten najvyšší cieľ: večný život. Túžba po ňom je ukrytá v srdci každého človeka či si to uvedomuje alebo nie.

V „súťaži“ o získanie večného života však máme veľkú výhodu oproti tým, ktorí sa zúčastňujú iných súťaží. Zatiaľ čo v nich môže byť iba jeden víťaz, pre „súťaž“ o večný život platia Božie slová ohlásené prorokom Izaiášom: „prídem a zhromaždím všetky národy a jazyky. Ony prídu a uvidia moju slávu.“ Každý človek teda dostáva príležitosť stať sa víťazom. Zárukou nášho víťazstva je Ježiš Kristus.  On vzal na seba naše hriechy a znášal trpkosť našej porážky, keď zomrel na kríži. Ale na tretí deň sa stalo to, čo nečakali ani jeho najbližší učeníci: z porazeného sa stal víťaz nad hriechom a smrťou. K takému víťazstvu pozýva každého, kto sa ho rozhodne nasledovať.

Ježiš Kristus zo svojej strany urobil všetko pre to, aby každý človek mohol dosiahnuť tento cieľ. Pripravil nám bezpečnú cestu vedúcu k nemu. Záleží iba na nás, či sa touto cestou vydáme alebo si zvolíme nejakú inú. Aby sme sa vedeli správne rozhodnúť, Ježiš Kristus nám hovorí „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť.“

Čo im v tom zabráni? To, že sa vydali inou cestou ako je tá, ktorú nám ukázal a ktorou prešiel Ježiš Kristus. Darmo budú protestovať a hovoriť: „Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil.“ Nestačí totiž prijímať Božie dary. Nestačí prijať ani jeho najväčší dar: Ježiša Krista v Eucharistii, ak mu aj my nedáme niečo zo seba; ak mu nevenujeme svoje srdce, túžbu patriť mu a snahu poznať ho a nasledovať svojím životom. Lebo ak to neurobíme, ostáva pre nás cudzincom, od ktorého síce prijímame vzácne dary, ale nevyužívame ich pre naše dobro.

V takom prípade nás môžu do Božieho kráľovstva predísť tí, o ktorých si myslíme, že toho nie sú hodni, a napriek tomu ich srdce túži po Bohu a patrí mu. P. Ježiš to vyjadril slovami: „A tak sú poslední, ktorí budú prvými¸ a sú prví, ktorí budú poslednými.“ O našom víťazstve teda nerozhoduje to, čo vidieť navonok – naše zvyky a tradície – ale to, čo je v srdci. Ak je v ňom túžba byť blízko Ježiša Krista, túžba usmerňujúca náš život na cestu s ním, potom smerujeme do tesnej brány, ktorou vstupujú víťazi do Božieho kráľovstva.

Liturgický kalendár – dvadsiaty prvý týždeň cez rok C

Utorok, 27.8. – spomienka sv. Moniky. Narodila sa v Tagaste v Afrike  r. 331 v kresťanskej rodine. Vydali ju za Patrícia. Jedným z jej synov bol Augustín, za obrátenie ktorého preliala veľa sĺz a predniesla veľa modlitieb. Po rokoch Boh vypočul jej prosby. Monika je príkladom dobrej kresťanskej matky, ktorá modlitbou živila vieru a čnosťami ju robila viditeľnou. Zomrela v Ostii r. 387.

Streda, 21.8. – spomienka sv. Augustína, biskupa a učiteľa Cirkvi. Narodil sa v Tagaste v Afrike  r. 354. Jeho mladosť bola veľmi búrlivá – ako po morálnej stránke, tak aj po názorovej. Napokon v Miláne našiel pravdu v kresťanskej viere. Milánsky biskup, sv. Ambróz ho pokrstil r. 387. Vrátil sa do vlasti a viedol asketický život. Zvolili ho za biskupa v Hippone a 34 rokov bol vzorom pre svojich veriacich. Bol vynikajúcim kazateľom. Napísal mnohé spisy, ktorými objasňoval vieru a bojoval proti vtedajším bludom. Zomrel r. 430.

Štvrtok, 29.8. – spomienka na mučenícku smrť sv. Jána Krstiteľa. Sv. Ján ako pravý prorok neohrozene ohlasoval Božie posolstvo. Nesklonil sa ani pred mocnými a vladára Herodesa napomínal, že nesmie žiť s Herodiadou, manželkou svojho brata. Za svoju vernosť Bohu zaplatil životom, keď ho dal Herodes na žiadosť Herodiadinej dcéry popraviť.

Nedeľa, 1.9. – dvadsiata druhá nedeľa v období cez rok C.

Anjel smrti v tichu stojí,

váha vkročiť spoza dverí

v izbu presýtenú úctou

modliacich sa tuctov.

A tam, na lôžku, telo krásne,

tvár, oči i vlasy jasné.

Napriek tomu, že je mŕtva,

pozornosť ľudí stále púta.

Žena stará, takmer nepoznaná,

leží mŕtva, odovzdaná.

V Sláve Syna, uchránená od temna hrobu,

Ona jasná, Matka nebeského domu.

Stúpa hore celá, duša i telo

Matky Boha i jej srdce, čo láskou vrelo.

Anjel v náručí ju nežne unáša

priamo k trónu nebeského Primáša.

Tam korunovaná bude Synom

na Kráľovnú anjelom i ľuďom.

Dvanásť hviezd jej ožaruje tvár

i zvýrazňuje úsmev, ten vzácny dar.

A vo farbe belasého neba

stáva sa Matkou celého sveta.

Ó, Panna vzatá na nebo,

urob, by každé srdce láskou zmäklo.

I to najtvrdšie kamenné,

nech je láskou zmenené.

Ty oroduješ za nás u Boha,

by sa nevyliala hnevu nádoba.

Len vďaka tebe, Jasná Hviezda,

je v očistci veľa miesta.

Ty milosrdne snímaš putá

Dušiam, čo mučí očistcová bolesť krutá.

Ty miluješ nás nadovšetko,

Tys
׳dala ľuďom Spásne Svetlo.
Plníš krajinu živých

a rovnáš duše ľudí krivých.

Ach, milostivá, aká si sladká,

ty orodovnica, Božia Matka.

Buď zvelebená pre lásku,

ktorá je odpoveďou na každú otázku.

Buď navždy zvelebená, naša záchrana,

nepriateľ noci a dcéra večného svitania.