Skúška vzťahu

Keď sa zaľúbia chlapec a dievča, je to zrejme najkrajšie obdobie ich života. Snažia sa čo najviac zapôsobiť jeden na druhého, hovoria si krásne veci o svojej láske, snažia sa stráviť spolu čo najviac času. Až napokon sa rozhodnú uzavrieť manželstvo. Po nejakom čase sa však situácia začne meniť. Prichádzajú problémy, narastá nervozita, začínajú sa prejavovať negatívne črty jedného alebo druhého z manželov.

Po čase zisťujú, že ich láska sa rozplynula, krásne presavzatia a sľuby už neplatia a spoločný život im stáva príťažou. To, čo považovali za lásku až po hrob bolo v skutočnosti iba nadšenie vyvolané telesnou krásou, romantickými chvíľami večerných prechádzok a krásnych slov. Toto nadšenie sa v konfrontácii s reálnym životom ukázalo ako príliš slabé a preto sa mladí ľudia rozhodnú rozísť.

Niečo podobné sa stáva aj vo vzťahu ľudí k Ježišovi Kristovi. Dnes, podobne ako počas jeho verejného pôsobenia, ho nasledujú veľké zástupy. Vtedy sa mnohí rozhodli ísť za ním keď videli ako uzdravuje chorých, kriesi mŕtvych, sýti hladné zástupy a učí tak ako nikto z ľudí dovtedy neučil. Aká je naša motivácia byť kresťanmi – nasledovníkmi a svedkami Ježiša Krista? Sme nimi zo zvyku, preto lebo nás dali rodičia pokrstiť? Alebo od Ježiša očakávame, že nám pomôže uskutočniť naše plány, zabezpečí nám ochranu v ťažkostiach a dá nám to, o čo ho požiadame?

Ak je naša motivácia byť kresťanmi takáto alebo podobná, Ježiš nám hovorí, že on nechce, aby sa náš vzťah k nemu podobal na vzťah zaľúbených, ktorí majú na očiach ružové okuliare a po vytriezvení z prvotného nadšenia sa rozchádzajú. Preto nás upozorňuje na problémy, s ktorými musíme počítať a pripraviť sa na ich znášanie, ak chceme, aby náš vzťah s ním obstál v reálnom živote.

Hovorí nám veci, ktoré dokáže prijať iba ten, kto má úprimný záujem o vzťah s Ježišom Kristom. Prvá jeho výzva sa týka nášho vzťahu s najbližšími: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom.“ Jazykovedci zaoberajúci sa spôsobom vyjadrovania v Ježišovej dobe vysvetľujú, že výraz „mať v nenávisti“ v našom jazyku správnejšie znie „menej milovať“. Skúsili ste sa niekedy zamyslieť nad tým, či vaše rodinné vzťahy, vzťahy s priateľmi alebo s inými ľuďmi nenarúšajú váš vzťah s Bohom? Ste ochotní upraviť ich v tom zmysle, aby ste odstránili to, čo sa prieči Božím prikázaniam, aby tak Boh bol vo vašom živote na prvom mieste? Ak áno, potom spĺňate prvú podmienku pre nasledovanie Ježiša Krista.

Ďalej nás P. Ježiš vyzýva: „A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.“ Ak sme kresťanmi iba dovtedy, pokým si to od nás nevyžaduje nejakú obetu, napr. prekonať únavu a prísť na nedeľnú omšu, alebo sa zmieriť s nepriateľmi, prípadne sa priznať k viere a žiť podľa nej aj vtedy, keď sa nám za to vysmievajú alebo nás prenasledujú, potom ešte stále nenasledujeme Ježiša Krista.

Napokon nám P. Ježiš hovorí: „Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.“ Pravá láska dokáže obetovať všetko kvôli tomu, koho miluje. Ježiš Kristus sa z lásky k nám vzdal všetkého: svojej rovnosti s Bohom, aj svojho vlastného života. Čoho som ochotný sa vzdať ja z lásky k nemu?

Liturgický kalendár – dvadsiaty tretí týždeň cez rok C

Piatok, 13.9. – spomienka sv. Jána Zlatoústeho, biskupa a učiteľa Cirkvi. Narodil sa v Antiochii okolo r. 349. Po kňazskej vysviacke vykonával kazateľskú službu. R. 397 ho zvolili za Carihradského biskupa. Bol vynikajúcim duchovným pastierom. Usiloval sa naprávať mravný život kléru i veriacich. Upadol do nemilosti cisárskeho dvora a dva razy musel ísť do vyhnanstva. Oslabený útrapami zomrel v Ponte 14. septembra 407. Veľa povedal a napísal na objasnenie katolíckeho učenia a na tému formovania kresťanského života, takže ho pomenovali Zlatoústy (gr. Chryzostomos).

Sobota, 14.9. – sviatok Povýšenia svätého kríža..

Nedeľa, 15.9. – slávnosť Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Obraz trpiacej P. Márie pod Pánovým krížom bol nášmu národu oddávna útechou a posilou v mnohých utrpeniach. Najznámejším pútnickým miestom zasväteným Sedembolestnej P. Márii je šaštínsky chrám. Už pápež Benedikt XIII. r. 1717 dovolil, aby Slováci uctievali P. Máriu ako patrónku Slovenska. Pápež Pavol VI. r. 1964 vyznačil šaštínsky chrám titulom „basilica minor“ a r. 1966 vyhlásil Sedembolestnú P. Máriu za hlavnú patrónku celého Slovenska u Boha.

Staršia aj mladšia zložka Stonožky vystúpi na Auburn Festivale dňa 14.9.2013. Radi vás tam stretneme 🙂 Read more →

Tesná brána

Ľudia v každej dobe obľubovali rôzne súťaže: športové, vedomostné, tanečné, spevácke a iné. Tí, ktorí sa ich zúčastňujú, robia všetko preto, aby zvíťazili. Trénujú, študujú, cvičia sa vo vytrvalosti a svoj každodenný život prispôsobujú tomu, čo chcú dosiahnuť. Mnohé veci vo svojom dennom programe musia prispôsobiť alebo sa aj niečoho zrieknuť, aby získali víťazstvo, po ktorom túžia. Víťaz môže byť iba jeden, ale každý, kto sa zúčastňuje súťaže, túži po víťazstve.

Náš život by sme mohli prirovnať k súťaži. Neustále sa snažíme dosiahnuť nejaký cieľ. Pre niekoho je to dobrý rodinný život, pre iného finančné zabezpečenie a pre ďalšieho zasa kariéra. Nie každý dosiahne svoj vysnívaný cieľ, ale aj tí, ktorým sa to podarí, si často uvedomia, že v ich srdci sa ozýva túžba po niečom ešte väčšom. Je to túžba dosiahnuť ten najvyšší cieľ: večný život. Túžba po ňom je ukrytá v srdci každého človeka či si to uvedomuje alebo nie.

V „súťaži“ o získanie večného života však máme veľkú výhodu oproti tým, ktorí sa zúčastňujú iných súťaží. Zatiaľ čo v nich môže byť iba jeden víťaz, pre „súťaž“ o večný život platia Božie slová ohlásené prorokom Izaiášom: „prídem a zhromaždím všetky národy a jazyky. Ony prídu a uvidia moju slávu.“ Každý človek teda dostáva príležitosť stať sa víťazom. Zárukou nášho víťazstva je Ježiš Kristus.  On vzal na seba naše hriechy a znášal trpkosť našej porážky, keď zomrel na kríži. Ale na tretí deň sa stalo to, čo nečakali ani jeho najbližší učeníci: z porazeného sa stal víťaz nad hriechom a smrťou. K takému víťazstvu pozýva každého, kto sa ho rozhodne nasledovať.

Ježiš Kristus zo svojej strany urobil všetko pre to, aby každý človek mohol dosiahnuť tento cieľ. Pripravil nám bezpečnú cestu vedúcu k nemu. Záleží iba na nás, či sa touto cestou vydáme alebo si zvolíme nejakú inú. Aby sme sa vedeli správne rozhodnúť, Ježiš Kristus nám hovorí „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť.“

Čo im v tom zabráni? To, že sa vydali inou cestou ako je tá, ktorú nám ukázal a ktorou prešiel Ježiš Kristus. Darmo budú protestovať a hovoriť: „Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil.“ Nestačí totiž prijímať Božie dary. Nestačí prijať ani jeho najväčší dar: Ježiša Krista v Eucharistii, ak mu aj my nedáme niečo zo seba; ak mu nevenujeme svoje srdce, túžbu patriť mu a snahu poznať ho a nasledovať svojím životom. Lebo ak to neurobíme, ostáva pre nás cudzincom, od ktorého síce prijímame vzácne dary, ale nevyužívame ich pre naše dobro.

V takom prípade nás môžu do Božieho kráľovstva predísť tí, o ktorých si myslíme, že toho nie sú hodni, a napriek tomu ich srdce túži po Bohu a patrí mu. P. Ježiš to vyjadril slovami: „A tak sú poslední, ktorí budú prvými¸ a sú prví, ktorí budú poslednými.“ O našom víťazstve teda nerozhoduje to, čo vidieť navonok – naše zvyky a tradície – ale to, čo je v srdci. Ak je v ňom túžba byť blízko Ježiša Krista, túžba usmerňujúca náš život na cestu s ním, potom smerujeme do tesnej brány, ktorou vstupujú víťazi do Božieho kráľovstva.

Liturgický kalendár – dvadsiaty prvý týždeň cez rok C

Utorok, 27.8. – spomienka sv. Moniky. Narodila sa v Tagaste v Afrike  r. 331 v kresťanskej rodine. Vydali ju za Patrícia. Jedným z jej synov bol Augustín, za obrátenie ktorého preliala veľa sĺz a predniesla veľa modlitieb. Po rokoch Boh vypočul jej prosby. Monika je príkladom dobrej kresťanskej matky, ktorá modlitbou živila vieru a čnosťami ju robila viditeľnou. Zomrela v Ostii r. 387.

Streda, 21.8. – spomienka sv. Augustína, biskupa a učiteľa Cirkvi. Narodil sa v Tagaste v Afrike  r. 354. Jeho mladosť bola veľmi búrlivá – ako po morálnej stránke, tak aj po názorovej. Napokon v Miláne našiel pravdu v kresťanskej viere. Milánsky biskup, sv. Ambróz ho pokrstil r. 387. Vrátil sa do vlasti a viedol asketický život. Zvolili ho za biskupa v Hippone a 34 rokov bol vzorom pre svojich veriacich. Bol vynikajúcim kazateľom. Napísal mnohé spisy, ktorými objasňoval vieru a bojoval proti vtedajším bludom. Zomrel r. 430.

Štvrtok, 29.8. – spomienka na mučenícku smrť sv. Jána Krstiteľa. Sv. Ján ako pravý prorok neohrozene ohlasoval Božie posolstvo. Nesklonil sa ani pred mocnými a vladára Herodesa napomínal, že nesmie žiť s Herodiadou, manželkou svojho brata. Za svoju vernosť Bohu zaplatil životom, keď ho dal Herodes na žiadosť Herodiadinej dcéry popraviť.

Nedeľa, 1.9. – dvadsiata druhá nedeľa v období cez rok C.

Zmysel života

Žijeme v dobe, keď sa venuje veľká pozornosť skúmaniu názorov ľudí na rôzne skutočnosti. Mnohí sa nás pýtajú na náš názor na rôzne problémy alebo veci. Robia sa prieskumy spokojnosti s poskytovanými službami, prieskumy verejnej mienky ohľadom problémov týkajúcich sa života spoločnosti, aj prieskumy obľúbenosti rôznych osobností alebo politických strán a pod.

Čítania zo Svätého písma, ktoré nám zaznievajú v dnešnú nedeľu, by sme mohli nazvať prieskumom verejnej mienky na tému „Aký je zmysel vášho života?“ Tri odpovede, ktoré nám ponúkajú, vyjadrujú tri základné postoje ľudí k zmyslu života. Prvá odpoveď predstavuje postoj tých, ktorí nepoznajú Ježiša Krista. Ich názor na zmysel ľudského života vychádza z presvedčenia, že všetko sa končí smrťou človeka.

Títo ľudia sa snažia nájsť zmysel života v poznávaní sveta, v práci, v bohatstve, v uspokojovaní telesných potrieb a žiadostí. Záver, ku ktorému dospeli po vyskúšaní všetkých možností, ktoré im tento svet poskytuje, vyjadrujú slová: „Márnosť nad márnosť… a všetko je márnosť.“ Druhú skupinu ľudí predstavujú tí, ktorí sa hlásia k Ježišovi Kristovi, ale poznajú ho iba povrchne.

Zastupuje ich človek, ktorý prichádza k Ježišovi a žiada ho: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo.“ Ježišova odpoveď ho nepotešila: „Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?“ Nevieme, ako daný človek zareagoval na odmietnutie jeho žiadosti. Možno sa Ježišovi obrátil chrbtom a rozhodol sa už nikdy viac sa s ním nestretnúť. Tým sa pripojil k skupine ľudí, ktorí Ježiša nepoznajú alebo ho nechcú poznať.

Ale možno tento človek ostal pri Ježišovi a počúval jeho ďalšie slová: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“ Pod vplyvom tohoto varovania prehodnotil svoj život a svoj postoj k Ježišovi a našiel cestu k skupine ľudí, ktorých postoj k zmyslu života vyjadruje sv. Pavol slovami: „Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi! Veď ste zomreli a váš život je s Kristom ukrytý v Bohu.“

Pre takto zmýšľajúcich ľudí zmysel života nespočíva v zameraní sa na veci tohto sveta, ale v získaní omnoho väčšej hodnoty – v získaní večného života. Je to postoj tých, ktorí uverili, že ľudský život sa nakončí smrťou, ale Boh všetkých pozýva k plnosti života v jeho Kráľovstve; v kráľovstve, ktorého hlavným zákonom je láska.

Ten, kto pochopil nesmiernu hodnotu takého života, už nehľadá zmysel svojho pozemského života vo veciach tohto sveta, „zomrel“ pre tento svet, ako hovorí sv. Pavol. Taký človek sa nielen hlási k Ježišovi Kristovi, ale ho aj pozná a nasleduje svojím spôsobom života. Jeho „život je s Kristom ukrytý v Bohu“. Preto ho telesná smrť neprivedie k „márnosti“, ale k plnosti života.

Toto je jediný rozumný postoj k otázke zmyslu života. Snažme sa aj my dať takýto zmysel nášmu životu. Snažme sa dobre poznať Ježiša Krista a žiť s ním už teraz, aby náš život bol „s Kristom ukrytý v Bohu“ a aby sa  na nás vzťahovali nasledovné slová sv. Pavla: „A keď sa zjaví Kristus, váš život, vtedy sa aj vy zjavíte s ním v sláve.“

Liturgický kalendár – osemnásty týždeň cez rok C

Utorok, 6.8. – sviatok Premenenia Pána. Sviatok nám pripomína udalosť, keď sa Pán Ježiš na Hore premenenia ukázal vo svojej božskej sláve učeníkom Petrovi, Jakubovi a Jánovi.

Štvrtok, 8.8. – spomienka sv. Dominika, kňaza. Nar. sa okolo r. 1170 v Caleruege v Španielsku. Kázňami a príkladným životom úspešne pôsobil proti albigénskemu bludu. Na toto dielo založil rehoľu dominikánov. Zomrel v Bologni 6. augusta 1221.

Piatok, 9.8. – sviatok sv. Terézie Benedikty z Kríža (Edity Steinovej), panny a mučenice, patrónky Európy. Narodil sa 12. októbra 1891 vo Vroclavi (dnešné Poľsko) ako dcéra židovských rodičov. Študovala filozofiu a dlhý čas hľadala pravdu, kým našla vieru v Boha. V r. 1933 sa stala rehoľnou sestrou, karmelitánkou. Svoj život zasvätila židovskému a nemeckému ľudu. V r. 1942 ju nacisti odvliekli do koncentračného tábora v Osvienčime. Tam bola usmrtená v plynovej komore.

Sobota, 10.8. – sviatok sv. Vavrinca, diakona a mučeníka. Bol diakonom rímkej cirkvi. Zomrel ako mučeník za Valeriánovho prenasledovania, štyri dni po pápežovi Sixtovi II. a svojich štyroch druhoch – rímskych diakonoch. Jeho úcta bola v Cirkvi rozšírená už v 4. storočí.

Nedeľa, 11.8. – devätnásta nedeľa v období cez rok C.

• 10:15 Slávnostná Sv.  omša v Slovenskom kostole Sv. Cyrila a Metoda. Celebruje dp. Emil Králik, slovenský kňaz z Nitry.
• 12:30 Kultúrny program v hale pri slovenskom kostole -príhovor dp. Emila Králika, tance detskej tanečnej skupiny Stonožka a recitačné pásmo príchodu sv. Cyrila a Metoda.