Čítania: Zachariáš 12:10-11, Žalmy  62: 3-4, 5-6, 8-9, Galaťania 3:26-29, Lukáš 9: 18-24

V dnešnom čítaní zo Sv. Písma, Peter, hovoriac za seba a učeníkov, správne vyznáva svoju vieru v Ježiša ako dlhoočakávaného Mesiáša. Keď im však Ježiš odhalí dôsledky svojho mesiašstva, začnú váhať. Uznaníe Ježiša za Mesiáša naznačuje že učeníci sa dostali nad úroveň tých, ktorí Ježiša  považovali za nič viac než proroka. Potom Ježiš pokračuje v objasňovaní dôsledkov ich vyznania: Syn človeka musí podstúpiť veľké utrpenie, zavrhnutie starejšími,  hlavnými kňazmi a pisármi, byť zabitý a na tretí deň vstať z mrtvych (Lukáš 9:22).

Toto učeníci neočakávali a tak začali upúšťať od svojho predošlého názoru. Tento ústup vyznieva dramatickejšie v čítaní podľa Matúša , keď Peter zavolá Ježiša stranou a snaží sa mu vyhovoriť utrpenie a smrť, ktorú je predurčený podstúpiť. Ale verzia tohoto rozprávania podľa  Sv. Lukáša sa zameriava na učeníkov ako celku, nie iba na Petra. To môže vysvetlovať prečo ono neobsahuje dialog medzi Petrom a Ježišom, potom ako Peter urobil svoje veľmi dôležité vyznanie. Viac-menej ukazuje učeníkov ako sa odťahujú od Ježiša v čase jeho zaistenia, utrpenia a smrti, čo naznačuje, že neporozumeli dôsledkom svojej viery v Ježiša ako Mesiáša.

Petra a učeníkov treba pochváliť za odvahu mať svoje vlastné presvedčenie. Ježiš naznačuje, že predpokladá u svojich nasledovníkov tiež mať svoje vlastné presvedčenie keď sa ich najskôr pýta: Čo hovoria ľudia o mne, za koho ma pokladajú?  (Verš 18)  a až  potom im kladie najdôležitejšiu otázku:

„A  čo  hovoríte vy, za koho ma vy pokladáte?“ (verš 20). Učeníci sa musia dozvedieť aké názory panujú v súčasnosti . Dá sa to docieliť čítaním kníh, počúvanim rádia, sledovaním televízie a tiež na Internete. Predovšetkým však učeníci musia potom vo svetle kresťanskej viery a učenia urobiť si svoj vlastný úsudok o danom probléme.

Čo počujete od ľudí hovoriť o Ježišovi? Aký dopad to má na vašu osobnú vieru a vieru vo vašej rodine, v komunite a vo „vašom svete“.

Za koho pokladáte Ježisa vy?

Čítania  : Prví králi:17: 17-24, žalmy 30:2,4,5-6,11,12,13, Galaťania: 1:11-19, Lukáš 7:11-17

Poučenie zo stretnutia Ježiša a vdovy z Nain je také jednoduché, že sa môže stať, že si ho ani nepovšimneme:  Boh je starostlivý . “ Neplač,” Ježiš hovorí vdove. Akoby vravel : “Nemôžem zniesť pohľad na to ako trpíš. Dovoľ,  aby som ti pomohol.” Táto žena stratila muža aj jediného syna – je sama, a beznádejne sa trápi. Stretne Ježiša a on ju jednoducho nemôže nechať trpieť samu aj naďalej a urobí zázrak. Nikto ho o to nepožiadal – zakročil z vlastnej iniciatívy.

Kresťanský Boh nie je Bohom čo sa vyhýba a bočí – nestojí stranou, on veľa dbá o nás, je starostlivý – napriek naším hriechom , našej slabosti a zraniteľnosti.

Túto tému nájdeme na každej stránke Sv. Písma. Boh je starostlivý, súcití s nami, trpí s nami, dávajúc zmysel našej bolesti.

Niekedy máme pocit, že trpíme iba sami, akoby Boh o nás nedbal. Akoby niekedy Kristus bol veľmi vzdialený, pretože zázrak,  na ktorý túžobne čakáme,  neprichádza. Nemôžeme dopustiť, aby nás tieto pocity mýlili. Vdova, o ktorej bola reč nevedela nič o Kalvárii. Nikdy nevidela ani len kríž. Jediný spôsob ako jej Kristus mohol vyjadriť svoju sústrať bol zázrak.

My však vieme čo je Kalvária. My vieme až do akých hlbok siahalo utrpenie Boha. Vždy môžeme prísť k svätostánku kde nájdeme Eucharistiu, živú pamiatku Kalvárie – vyjavenie nezmerateľnej hlbky spolucítenia, jeho spolutrpenie s každým jedným z nás.

Naozaj, nikdy nemusíme trpieť osamote, ale ak sa aj napriek tomu tak rozhodneme, nielenže vystupňujeme svoju bolesť, ale znásobíme tým tiež aj bolest Kristovú  keď nevenujeme  ani  len pohľad na jeho kríž.

V tomto krátkom výňatku z rozpravy z Poslednej večere, Pán nás dnes učí o niečom skutočne udivujúcom. Dáva nám letmo nahliadnúť na charakter a podstatu Boha. Ako blesk trvajúci iba zlomok sekundy osvetluje nám tak rečeno “zloženie”  – štruktúru Boha.

Duch Svätý, Ježiš nám vraví, môže hovoriť iba to, čo počuje od Syna. A všetko čo má Syn, to prijal od Otca. To znamená, že každý jeden je svojim vlastným Ja spojený s ostatnými. Oni nielenže majú niektoré názory, informácie, či skúsenosti spoločné – oni komunikujú ich vlastnými JA –  ich vlastnými svätými osobami.

Čo je Boh? Boh je úplná jednota troch osôb, naveky trvajúce spojenie živej lásky vzájomného seba dávania. Nič sa za tým neskrýva, žiadna skrytá agenda, žiadna manipulácia – vnútorný život Boha je absolútny: neobmedzená štedrosť, večné a neobmedzené seba dávanie. To je čo Boh je:  tri dokonalé božské osoby, ktoré perfektne zdieľajú jedinečnú božskú prirodzenosť.

Ako je toto možné? Ako môže Boh byť v troch osobách a pritom stale iba jeden Boh? To jednoducho nevieme. Môžeme to iba tušiť z našej ľudskej skúsenosti zo života v kruhu rodiny. Sme zrodení na Boží obraz, a tak láska čo spája muža a ženu a dáva vznik novému životu je bledý odraz božskej rodiny- Svätej Trojice. Neveriaci často kritizujú tento koncept Trojice. Vravia, že je to protirečenie. V skutočnosti samotné tajomstvo toho je znakom, že opak je pravdou. Žiadna ľudská myseľ na to ešte neprišla – odhaliť to môže iba Boh.  V  každom prípade, ak by sme boli schopní Boha úplne rozumieť,  nebol by to v skutočnosti Boh.